Na margo: cvičenie jogy

Napriek tomu, že v súčasnosti poznáme na SM liečbu a máme možnosť kontroly priebehu ochorenia, nie je to všetko, čo môžeme pre svojich pacientov urobiť. Musíme ich presvedčiť, čo môžu a čo musia sami sebe urobiť (aj podľa našich zákonov a platných predpisov).

Únava sprevádza pacienta s SM už skôr, ako ju má diagnostikovanú. To všetci dobre vieme, ako nás tento pocit prepadol a že sme si to jednoducho nevedeli vysvetliť. Ešte sme len otvorili oči a už sme mali pocit "narobenia", pocit, že musíme dať viac energie na pohyb a aj na chcenie sa hýbať. Neskôr sme sa dozvedeli, že tieto pocity sa dajú schovať za slovo "disebilita". Je to slovo z angličtiny, ktoré sa dá preložiť, ale v slovenčine má viacero významov. Najčastejšie hovoríme - o neschopnosti, nespôsobilosti, ale aj slabosti, invalidite, handicape (v širšom slova zmysle) - vo vzťahu k nejakej činnosti. Lieky a zlepšenie stavu nám dávali optimizmus, avšak pocity únavnosti v nás ostávali.

A teda, okrem medikamentóznej liečby, každý z nás hľadal spôsob ako si pomôcť. Jedni si hľadali koníčky, najčastejšie v tichu domova, iní s čo najmenším fyzickým výdajom. Lebo, keď sme sa hýbali viac, tak sme boli viac unavení. Potom sa to otočilo: nebudem sa hýbať, aby som nebol unavený! Naše telá, aj pri takomto pohľade na svet a na náš stav, sa stali akoby malátnymi, nechcem povedať, že sme ako handroví panáci (prosím o odpustenie, ak som sa niekoho dotkol). Medzi nefarmakologické metódy liečby SM patrí i pohybová aktivita. Sú to rôzne športové aktivity, aérobný a rezistenčný, či kombinovaný tréning. Dokonca sa zistilo, že pravidelné cvičenie v dĺžke troch mesiacov zlepšilo imunitné reakcie cvičenca. A to je určité nóvum v poznaní efektivity rehabilitačných aktivít. Totiž, dlhú dobu je u nás medicínsky odbor venujúci sa rehabilitácii a balneoterapii v úzadí záujmu zodpovedných inštitúcií a následne i lekárov (bližšie sa nebudem touto problematikou zaoberať, prekračuje hranice záujmu tohto príspevku). 

Na našich stretnutiach ponúkame celú plejádu pohybových aktivít. Od individuálnych cvičení na rozhýbanie sa, až po skupinové ako sú taoistické cvičenia tai-chi či joga. Mnoho rehabilitantov a fyzioterapeutov kombinuje viacero cvičení navzájom, aby "ušili na mieru" rehabilitačnú zostavu konkrétnemu pacientovi. Všetky cvičenia prinášajú do života cvičenca benefity nielen somatické, ale aj duchovné a emocionálne. Cvičenec získava nadhľad na seba, na svoj zdravotný stav, nachádza v cvičení uspokojenie tela a duše v jednote svojho "Ja". Vnesiem trochu svetla do týchto "východných" cvičení.

Taoistické Tai Chi, nazývané aj "meditácia v pohybe" alebo "zdravotné Tai Chi", spočíva najmä v zostave 108 cvikov, ktorých autorom je taoistický mních Moy Lin-shin(1931-1998). Väčšinu cvikov prebral a upravil z tradičného cvičenia Tai Chi Chuan (pôvodne bojového) tak, aby mali priaznivé zdravotné účinky, predovšetkým na uvoľnenie a posilnenie chrbtice. Pôsobí na mnoho ďalších partií, vrátane vnútorných orgánov a v neposlednom rade prináša cvičiacim aj duševný relax. Vďaka nenáročnosti a prispôsobivosti ho môžu cvičiť aj ľudia s obmedzenými pohybovými možnosťami(vozičkári, ako sme to mohli vidieť na stretnutí v Piešťanoch) a seniori. 

Joga v pôvodnom význame znamená jarmo, znamená však aj obnovenie spojenia individuálneho Ja (Átman) s univerzálnym bytím (paramátman/Brahman (= Brahma)).Sanskrtský výraz joga, odvodený od slovného koreňa judž, má mnoho rôznych významov, z ktorých najpoužívanejšou sú: pripútať, spojiť, zjednotiť alebo ovládnuť.

Obe tieto cvičenia vyžadujú určitú sebakontrolu. Nie je možné dlhšiu dobu necvičiť a potom to "dobehnúť". Vyžaduje to dennodenný pohybový rituál. Treba sa naučiť cvičiť, naučiť sa vychutnať si čaro pohybu a čaro telesnej a psychickej úľavy po cvičení. Veď nič z neba nepadne zadarmo.

Klasické cvičenie viedlo k zlepšeniu kondície a výkonnosti kardiovaskulárneho aparátu, najmä u "zdravej" populácie. Nižšia účinnosť cvičenia u pacientov s SM môže byť spôsobená nízkym anaeróbnym prahom, ako i zvýšením teploty tela a tým aj zvýrazneniu neurologického deficitu (Uhtofov fenomén). Pri anaeróbnom cvičení vzniká z glukózy kyselina mliečna, ktorá zvýrazňuje tuhosť a bolestivosť svalu (poznáme to ako "svalovicu" po väčšom fyzickom výkone), a v konečnom dôsledku sa znižuje i svalový výdaj.

Dychové cvičenia pri joge sa sústreďujú na vdych a výdych, na naučenie sa správne dýchať. Kladie sa dôraz na bránicové dýchanie a maximálne využitie dychovej kapacity. Striedanie rýchlej a pomalej dychovej aktivity vedie k lepšiemu prekrveniu mozgu a tým vedie i k zlepšeniu metabolických procesov v mozgu. SM je metabolicky výrazne náročné ochorenie, patologické procesy vyčerpávajú metabolické zásoby mozgu a správne dýchanie  pomáha udržiavať jeho správne fungovanie.

Pohybové zostavy a cvičenia sú posilňujúce aj uvoľňujúce, cielené na každú časť pohybových segmentov, končatín, chrbtice, svalových skupín.... Svalovým a  kineziologickým rozborom, ktorý urobí rehabilitant, sa dá cvičiť cielene to, čo je postihnuté. A tak znova získať rovnováhu v jednotlivých segmentoch. Cvičením jednotlivých zostáv získame uvoľnenie skrátených puzdier kĺbov, zmiernime spasticitu a zlepšíme elasticitu svalu, získame vyrovnanie napätia medzi postihnutým a zdravým svalom. Po cvičení však nesmieme zabudnúť na následnú relaxáciu tela, zameranú na tzv. postizometrickú relaxáciu, uvoľnenie sa od hlavy až po päty. Neodporúča sa náhle ukončiť cvičenie. Nedocielilo by sa uspokojenie z pohybu a vyrovnania emócií a likvidovania stresu, ktorý je bezpochyby v nás.

Okrem iného, cvičenie jogy má za následok aj zlepšenie vylučovania metabolických produktov do moču a tiež sa zistilo, že má vplyv aj na množstvo zbytkového moču v mechúri pri vymočení sa. Tiež sa zníži možnosť infekcie močového mechúra s eventuálnym vzostupom infekcie na obličky. Súčasťou cvičenia je aj súbor cvikov na spevnenie panvového dna. To je tvorené skupinou svalov. Ich ochabnutím či pôrodnými traumami u žien dochádza k zmene uhla medzi osou močového mechúra a močovou trubicou. Tým vzniká tzv. stress inkontinencia. A to aj u zdravých žien vedie k inkontinencii moču. A práve jogou vieme toto ochorenie zvrátiť. Nie sú potrebné operačné výkony. Navyše, cvičiaci pacienti s SM udávali lepší a kvalitnejší pôžitok z milovania.

Pacienti s SM mávajú asi 3x častejšie depresívne ochorenia, vyžadujúce si medikamentóznu liečbu. Cvičením jogy sa signifikantne znížilo kolísanie nálad, striedanie eufórie a stresu. Citovo a náladovo sa cvičenci stávali odolnejší voči stresu, ich psychické rozpoloženie bolo skôr stabilizované, nevykazovali emocionálne výkyvy a nálady boli ustálené a svoj stav pacienti hodnotili kladne. Tí, ktorí k cvičeniu pridali aj meditáciu, mali ešte lepšie výsledky.

Okrem kognitívnej únavy bol efekt cvičenia badať aj na celkovú únavnosť, disebilitu, čo je jeden z kľúčových príznakov SM. Cvičenie sa tiež kladne odzrkadlilo na kardiovaskulárnu záťaž. Pacienti boli výkonnejší. Cvičenie jogy má vplyv na autonómny nervový systém, zvyšuje aktivitu parasympatriku, znižuje pôsobenie sympatiku, pôsobí aj na niektoré endokrinné funkcie .

Pravidelné cvičenie vedie k zníženiu srdcovej frekvencie (indikátor výkonnosti srdca), normalizoval sa krvný tlak, znížila sa frekvencia dýchania v záťaži. To ocenia najmä starší, pretože sa oddiali srdcové zlyhanie (kardiálna nedostatočnosť).

Joga teda nie je len "cvičenie". Je to liečebná nemedikamentózna metóda liečby nielen SM. Pre nás je však jedinečná. Cvičenci hodnotia zlepšenie kvality života vo všetkých parametroch. Okrem toho nič nestojí! Investíciou je chcieť a nájsť si čas. Veď cvičíme pre seba, pre svojich blízkych.

MUDr. Branislav Brežný