A zase sú tu Vianoce.....
Už takmer dve tisícročia oslavujeme Vianoce nielen ako narodenie Ježiša Krista, ale aj ako sviatky mieru a pokoja. Zhodou okolností termín sviatku bol stanovený na zimný slnovrat.
Toto obdobie je plné symboliky. Môžeme sa na tento čas dívať aj ako na prelom medzi niečim starým a niečim novým. Na niečo, čo je za nami a čo je prežité, zastaralé ( ak nechcem povedať "nemoderné") na jednej strane a na niečo, čo je pred nami, niečo čo je nepoznané a je plné nádeje do budúcna.
Je to aj oslava svätej rodiny! oslava narodenia Spasiteľa, oslava jeho matky, Bohorodičky, Panny Márie a jeho otca, svätého Jozefa. Oslava rodiny, ktorá hneď po narodení dieťaťa bol nútená odísť do exilu. Odísť útekom pred prenasledovateľmi, pred hrozbou Herodesovou, aby si tak zachránili holý život.
Je to oslava dieťaťa, ktoré sa narodilo do pohnutých čias. Boli ho na Svet privítať i Traja králi. Boli sa pokloniť novému životu. pokloniť sa pokračovaniu ľudského rodu...
Možno si dáme otázku, ako to všetko súvisí s touto dobou, ktorú teraz žijeme? Nuž, odpoveď nie je ani jednoduchá, ani jednoznačná a ani ľahká. V tejto dobe žijeme krízu rodiny. Krízu základného článku spoločnosti. Veď, keď je zdravá rodina, tak je zdravé i spoločenstvo, v ktorom žijeme. A naopak!
Pred nedávnom sa konalo stretnutie v Bratislave - Pochod za život. Mnohí si nasadia okuliare čierno-bieleho videnia a vidia za týmto pochodom len zákaz interrupcií. Právo ženy rozhodovať o svojom tele. Pritom nezohľadňujú názor otca ešte nenarodeného dieťaťa. Ba ani nezohľadňujú právo nenarodeného dieťaťa na život.
Pochod za život nie je len o tomto. Je to aj o nás, postihnutých sklerózou multiplex či iným neduhom! Aj my máme právo na život. Na život a na miesto v spoločnosti, ktoré si zaslúžime.
Pochod za život je aj o ľuďoch medzi nami, ktorých žiarivé príklady by si zaslúžili "čestný doktorát" z "ľudskosti". O tých, ktorí sa venujú nechceným a opusteným deťom, ľuďom s postihnutím - chorým či biednym, ktorí konajú dobro v skrytosti. A to bez nároku na odmenu, uznanie okolia či nedajbože slávu, o tých, ktorých dobré skutky vidí len Najvyšší...
Som rád, že sa toľko ľudí v Bratislave stretlo a vyjadrilo nahlas svoj názor a tak vyjadrilo kladný postoj k životu, k fungujúcej rodine. Dieťa predsa potrebuje oboch rodičov. nielen matku, ale aj otca. Lebo len úplná rodina je fungujúca rodina. Kresťania hovoria o sviatosti manželstva, o niečom výnimočnom, niečom jedinečnom. Manželstvo, tento administratívny akt, povýšili na sviatosť. Hovoria o láske medzi členmi rodiny a rodinami navzájom.
Aj v týchto chvíľach, možno blízko a možno ďaleko od nás, sa koná pochod za život. Nie ten náš, žabomyší, kde sa hráme na slovíčka a snažíme sa ospravedlniť našu slabosť. Je to pochod migrantov, utečencov z Blízkeho východu. Tam zúri vojna, tam sa zabíja! Sú to zúfalí ľudia, ktorí hľadajú útočisko v krajinách mieru, kde by mohli mať lepší, krajší život.
Zamyslime sa i my, v čase sviatočnom, nad problémami ľudstva. Nezúžme očakávania Vianoc na darčeky pod stromčekom! Pokúsme sa pochopiť jeden druhého. Pochopiť potreby aj sny toho druhého. Spýtajme sa sami seba, čo by sme mohli zlepšiť, aby moja, tvoja ale i jeho rodina bola šťastná.
Neuzatvárajme sa do seba. Otvorme srdcia navonok. Doprajme, aby láska prišla ku každému.
Lebo bez lásky nemá život zmysel.
Prajem Vám všetkým požehnané vianočné sviatky a v novom roku predovšetkým zdravie a kľud
v duši.
Váš Branislav Brežný