Ako je to u nás na Štedrý deň

      Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku a slávia sa v mnohých krajinách po celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi spojené, sa líšia nielen  od národa k národu, ale sú veľmi rozmanité  aj v rámci  regiónov  jedného územia.

     Na Vianoce sa  pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, 

sa rýchlosť bytia spomaľuje. Akosi hľadáme v sebe a vo svojom okolí  niečo, čo by mohlo tieto chvíle skrášliť, spríjemniť,  jednoducho urobiť inými, sviatočnými. 

    Svoje nezastupiteľné miesto u nás má  adventný veniec. Kedysi sme ho vili z čečiny, čerstvej voňavej, teraz sme moderní - máme ho z umelej hmoty. Je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ.  Každú nedeľu zažneme ďalšiu sviečku, takže na štvrtú adventnú nedeľu už horia na venci všetky sviece.  Máme ho na stole v obývačke  a svojou prítomnosťou umocňuje počas celého adventu vianočnú atmosféru. 

     V tomto roku 2017 budeme prežívať najkratší možný advent, lebo Štedrý deň je súčasne posledná  adventná nedeľa!

     Ráno, 24. decembra, je Štedrý deň. Začíname ho hneď zrána. Ostatné roky som nosil Betlehemské svetlo do kostola v Dolnej Marikovej, bol tam farárom skaut, vdp Ing.Mgr. Dušan Monček. Betlehemské svetlo roznášali  po Slovensku naši skauti a  s mojim synom a nevestou (tiež skautmi ) sme toto svetlo priniesli na rannú sv. omšu tak, aby si ho mohli ľudia odniesť do svojich domovov, susedom. Po ceste domov sme sa zastavujeme na cintoríne a zapálime sviečku na hrobe našich blízkych....

      Keďže v našej rodine sa dodržiaval pôst, tak na raňajky býva krajec vianočky s kávou. Má to i tú výhodu, že mám čas na prípravu jedál, ktoré mávame len na Štedrý deň.

       K obedu hotujem šošovicovú polievku, len takú planú, mliečnu, bez mäsa. K tomu  zajedáme zemiakový koláč - jednoduché kysnuté cesto, v ktorom je ukrytá plnka z popučených zemiakov, upraženej cibuľky a s čiernym korením.

      To už na sporáku pomaly "bublá" kapustnica. Je v nej z hrsť sušených hríbov a hrozienok. Ostatnú dobu do nej pridávam i klobásku. Zahustím zásmažkou, pridám trocha cesnaku a majorán.

Pridám zo dve smotany na šľahanie, dochutím. Chuťovo by mala byť ostrejšia ( kyslejšia ), lebo ako finále do nej pridávam vajíčka na spôsob strateného vajca.

      Zemiakový majonézový šalát  sa u nás nazýva "Chutný zemiak". Ten sa dokončuje hneď po obede, tak aby sa v ňom rozložili všetky chute. Nie je ničím zvláštnym. Podáva sa k vysmaženému kaprovi. Ten sa začína vyprážať okolo 16- tej hodiny. Teda tak, aby na stole bol ešte teplý.

      Pokiaľ som v kuchyni, moja pani s deťmi a vnúčatami pripravujú sviatočnú tabuľu. Stromček je už ozdobený deň vopred, takže majú čas sa tomuto stolu venovať s náležitou pozornosťou. Na bohato prestretom stole nemôžu chýbať oblátky, med a cesnak, orechy, jabĺčka, rôzne ovocie, datle, figy ..... v strede stola je svietnik, hrubá svieca na ňom  je zapálená Betlehemským svetlom. Spája všetkých ľudí dobrej vôle na svete....

      Po piatej hodine si zasadneme za stôl, privítame sa a zaznie modlitba a poďakovanie za dary stola. Hlava rodu medom nakreslí krížik na čelo každému prítomnému, to aby sme boli dobrí ako je dobrý tento med. Nasleduje " predjedlo" - oblátky s medom. Po tejto dobrote sa podáva kapustnica. Najskôr na tanier príde uvarené vajíčko. Bielok uvarený v kyslej kapustnici má rôzny tvar a hádame, čo by mohlo takéto vajíčko pripomínať. Potom ho lyžičkou rozštvrtíme a nalejeme naň kapustnicu s pokrájanou klobáskou. Verte, každá lyžička má inú chuť. Takúto varíme len raz do roka.

      Nasleduje ryba so šalátom. Na stole sú pripravené dva tanieriky polmesiačkovitého tvaru. Je zo svadobného servisu mojej starej mamy. Má po  maďarsky okrasným písmom napísané - Prosím kosť!

      Keď máme za sebou tento kritický bod jedla ( vedľa mňa sedí krčiarka, vzal som si ju za ženu práve preto, aby sa o mňa postarala, keď mi kosť z vianočného kapra zabehne... aspoň to tvrdia zlé jazyky ) nasleduje hádzanie orechov do roku izby, krájanie jabĺčka, rozdeľovanie mandarínky či pomaranča, tak aby sa každému ušlo.... A aby sme boli zdraví a stretli sa všetci za štedrovečerným stolom aj o rok.

      Každý potom môže zajedať rôzne druhy ovocia a koláčov, čo sú na stole. Samozrejme, plynie rozhovor, v tichosti hrajú koledy, zo steny sa ozývajú hodiny - domáci big ben. 

      Samozrejme, že žalúdok je len jeden, a keď nastane tá chvíľa, že už je toho vrchovato, moja pani sa stratí a zazvoní na zvonček, čo všetci komentujú - hurá, už prišiel Ježiško! A presúvame sa k stromčeku, pod ktorým sú darčeky. Každý je zabalený, každý skrýva  prekvapenie. A z pekne vyzerajúcich zabalených darčekov je len hŕba papiera, ktorú treba upratať. To už sa naše "baby" venujú riadom a narýchlo upracú kuchyňu. To narýchlo preto, lebo sa chystáme na polnočnú....

       Čo sa syn odsťahoval do Sverepca ( dedina vzdialená od Považskej Bystrice 6km ) tak chodíme na polnočnú tam. Už pred kostolom sa stretne celá ulica, na ktorej býva. Zvítame sa, poprajeme príjemné prežívanie Vianoc a tešíme sa z krásne prežitého Štedrého dňa. Ešte v ušiach doznieva pieseň Tichá noc...., po okolitých uličkách sa trúsia ľudia do svojich domovov. Prinášajú zvesť o narodení Pána... O nádeji, ktorá jeho narodením prišla na svet, o nádeji, ktorú zdieľame i my, o nádeji, že zajtra bude krajšie, lepšie  a že sa nám vyplnia i tie najskrytejšie túžby.

       Milí moji, napísal som Vám, ako sa Štedrý deň prežíva u nás. Pre nás sú to tradície spojené z tradícií rodiny mojej manželky a tradícií mojej rodiny. Vznikla nová tradícia, vzniklo niečo jedinečné a neopakovateľné. Lebo aj moje deti majú so svojimi partnermi svoje, nové tradície. Aj Vy určite máte svoje, krásne a neopakovateľné!

       Prajem Vám všetkým, aby Vianoce boli dňami pokoja a lásky, aby Ste ich prežili čo najkrajšie a v plnom zdraví. Aby nádej sa stala skutočnosťou.

                                                                           MUDr Branislav Brežný