CHRÍPKA, OČKOVANIE A SLOVÁCI
O chrípke ako o respiračnom ochorení a očkovaniu proti nej sme písali už viackrát, viac-menej vo vzťahu k SM. Avšak korene nášho vedenia o tomto probléme nemôžeme vzťahovať len na nás esekmá- rov. V rodine totiž SM nemajú všetci. A oni sú tak isto vystavení infekcii chrípkovým vírusom. A možno práve oni donesú tento vírus do rodiny.
Chrípka je, ako vieme, sezónnym ochorením a vyskytuje sa u nás zhruba od 40-ho týždňa (október) do cca 14. týždňa (apríl) nasledujúceho roka. Chrípka vie narobiť škody nielen na našom zdraví, ale aj na našich peňaženkách. A preto je to nielen náš, ale aj celospoločenský problém.
Snáď najväčším a najvýznamnejším prínosom v boji proti infekčným chorobám je očkovanie, vakci- nácia. Platí to o minulosti a platí aj dnes a, dovolím si povedať, v čase korona-infekcie ešte naliehavejšie. Zároveň je to najmodernejší, najefektnejší a najefektívnejší spôsob ochrany zdravia dnešnej medicíny. Naši politici, ministerskí pracovníci i zdravotné poisťovne, úrady verejného zdravotníctva, lekári či lekár- nici - akoby zaspali dobu, neuvedomujúc si, aké vážne následky môže byť zanedbanie očkovania. Níz- ka imunitná odpoveď obyvateľstva bude vždy viesť k epidémiám, ba až k pandémiám. S tým sú spojené zbytočné úmrtia nielen seniorov, ale aj tehotných žien, mladých ľudí i detí.
Je zaujímavé sledovať percento zaočkovanosti obyvateľstva proti chrípke. Počet zaočkovaných jedincom buď stagnuje alebo klesá a SR je v EÚ na chvoste v očkovaní proti chrípke. V roku 2009 sme mali zaočkovaných 12,8 % obyvateľov a v roku 2012 to bolo "až" 4,5 %! Seniori nad 65 rokov sú vysoko- rizikoví, čo sa týka priebehu a dopadov chrípky. Túto skupinu sme zaočkovali v 13,3 %, čo nám vynieslo 6. miesto od "chvosta" EÚ. Zrejme je to tým, že klienti seniorských domovov sú povinne očkovaní. Na prvom mieste v očkovaní tejto skupiny obyvateľstva je UK so 70 % preočkovanosťou.
V chrípkovej sezóne 2017/18 sme mali preočkovanosť 4,4 %. V sezóne 2019/20 sme priviezli na Slovensko 232 456 vakcín, pričom 2 223 z nich sa nepoužilo, čo predstavuje 1 % a spotreba očkovacích
dávok oproti predchádzajúcemu roku poklesla na 3,7 %.
Prečo som na začiatku hovoril, že sme zaspali? Mám pocit, že doteraz nikomu tieto nízke čísla nevadia. A akoby to našim predstaviteľom neprekážalo. Máme o správaní sa vírusov veľmi veľa vedomostí a s chrípkou i mnoho praktických skúseností. Žijeme s ňou viac ako 100 rokov a epidémie, väčšie či menšie, sú u nás každoročne. Relevantné informácie neposúvame občanom razantne a včas. A samozrejme ta- kým spôsobom, aby tomu občania aj porozumeli. Napriek tomu, že máme vysoké percento vysokoškol- sky a stredoškolsky (s maturitou) vzdelaných ľudí, som presvedčený, že ich informačná gramotnosť je na veľmi nízkej úrovni. Posledné výskumy medzi učiteľmi o SARS-2 a COVID-19 dopadli katastrofálne! Nebudem túto štúdiu prezentovať, dá sa nájsť na internete.
Najvhodnejšia doba na očkovanie je od polovice septembra do konca novembra. Najohrozenej- šou skupinou ľudí sú deti od 6 mesiacov do 5 rokov života, tehotné ženy, seniori nad 65 rokov, pacienti s chronickými pľúcnymi a kardiovaskulárnymi chorobami, imunodeficientní pacienti. Po očkovaní imunitný systém produkuje protilátky a už na 10 - 14 deň je ich v tele dostatočná hladina. Očkovať proti chrípke je potrebné každý rok. Nielen že hladina protilátok a imunita klesá, ale vírusy menia svoju genetickú výba- vu, a tak imunita z predchádzajúcich očkovaní pri novo zmutovaných kmeňoch nemusí byť dostatočne účinná.
Špecializované laboratóriá na svete sledujú chrípkový vírus do detailu. Sleduje sa cirkulácia vírusu v jednotlivých krajinách a tiež antigénne vlastnosti novomutantov. Podľa toho sa každoročne pripravuje nová očkovacia látka. Vakcína obsahuje 4 rôzne typy usmrteného chrípkového vírusu. Vakcína sa pri- pravuje na kuracích vajciach, preto ju nemožno vyrobiť "na počkanie". Tieto vakcíny sa môžu podávať súčasne s inými vakcínami, ale do rôznych končatín (napríklad proti pneumokokom).
Vakcíny sú bezpečné a vysoko účinné. Dokážu zabrániť ochoreniu až u 80 % dospelých osôb a má minimum, ale predvídateľných nežiaducich účinkov. A ak očkovanec aj na chrípku ochorie, jej priebeh je mierny. Je nesporné, že očkovaním predídeme najmä ťažkým priebehom chrípky a závažným kompli- káciám a najmä úmrtiam. Celosvetovo sa odhaduje, že na chrípku ochorie 10-15 % ľudstva. Ročne na chrípku a jej komplikácie zomrie na Slovensku asi 800 ľudí, na celom svete sa toto číslo odhaduje na 250 - 500 tisíc. V EÚ je to asi 40 - 220 tisíc. Samozrejme, toto číslo je závislé od rozsahu epidemického výskytu a od podaných štatistických hlásení jednotlivých štátov organizovaných vo WHO.
Uviedol som zaujímavé čísla a poznatky (teda aspoň pre mňa). Kombinácia dvoch alebo viacerých respiračných infekcií môže byť fatálna. Určite kombinácia chrípky a COVID-19. Aj preto som sa nechal zaočkovať proti chrípke. Mám zodpovednosť nielen voči sebe, ale aj voči rodine a svojim pacientom. Očkovanie hradí v plnom rozsahu zdravotná poisťovňa. Tá sa však bude dívať aj na to, či zas "vyhodíme von oknom" vakcíny, ktoré sme objednali a ľudia o ne nemali záujem.
MUDr. Branislav Brežný