Což takhle dát si špenát?"
Keď povieme špenát, každému sa v mysli objaví niečo iné, čo je spojené s predstavou špenátu. Jedným sa v mysli objaví jedna z prvých zelenín urodených na jar a množstvo chutných jedál pripravených z neho. Druhým sa objaví pred očami obsah železa, lebo sa kedysi hovorilo o špenáte ako o "železnom kráľovi". Tretím sa objaví pred očami Pepek námorník - Popeye the Sailor - a množstvo filmových príbehov, ktoré bavili naše najstaršie i najmladšie generácie. Ostaným sa pred očami objavia priaznivé účinky na náš organizmus.
Špenát je listová zelenina, ktorá sa objavuje na jar na našich stoloch veľmi rýchlo. To, že nám špenát chutí svedčí i to, že jestvuje množstvo receptov na jeho prípravu. Či už ako hlavné jedlo, príloha, alebo ako súčasť koláčov. Používajú sa celé listy, krájané alebo jemne pasírované ako pretlak. Jedlá z neho jeme počas celého roka, avšak najmä na jar. Pripravujeme ich z čerstvých výhonkov a dochutený medvedím cesnakom je špenát, tak povediac, zdravou výživovou bombou.
To, že špenát obsahuje železo, sa môžeme presvedčiť bez výraznejších problémov. Pri rozpustení mrazeného špenátu sa objaví hnedastá tekutina, ktorú viaceré gazdinky vylievajú. Hnedá farba znamená, že táto tekutina obsahuje oxidy železa, v podstate hrdzu, chemicky Fe2O3, pretože železo na vzduchu rýchlo oxiduje. Už v roku 1870 publikoval doktor E. von Wolf, že špenát má desaťkrát viac železa než ostatná listová zelenina. Tieto údaje sa dostali do svetovej literatúry bez overenia. Až v roku 1937 nemeckí vedci prišli so zistením, že špenát má len desatinu množstva železa, ktoré deklaroval údaj z roku 1870! Či tento omyl bol zámerný, posunutím desatinnej čiarky pri zlom výpočte, alebo jednoduchou chybou pri prepisovaní správy, sa už nedozvieme. Faktom je, že špenát neobsahuje deklarovaných 30mg ale len 3 mg železa v 100 gramoch špenátu. Faktom ostáva, že " reziduálny ošiaľ " z tohto omylu trval až do 80. rokov minulého storočia, kedy sa v literatúre opravili mylné údaje. Naše staré mamy, mamy i my sme nútili jesť našich potomkov špenát najmä pre obsah železa v ňom. Veď, kto by chcel chudokrvné potomstvo!
Skutočná "špenátománia" vypukla v 30. rokoch minulého storočia. V komiksoch i na filmových plátnach sa totiž objavil Pepek námorník. Po prvý raz to bolo 17. januára 1929 v mini komikse Thimble Theatre, na filmovom plátne to bolo po prvý raz 14. júna 1933. Pepek námorník sa preslávil najmä tým, že svoju silu a objem svalov získaval z konzervovej plechovky špenátu. Áno, bola to pravá a nefalšovaná reklama na špenát. Tento filmový komiks má množstvo pokračovaní a príbehov. Autori si ani v kútiku duše nemysleli, že táto ich fikcia môže mať akýsi reálny prvok. A trvalo to temer 80 rokov a špenát objavujeme znova v dobrom i zlom.
Napriek omylu pri výpočte množstva železa v špenáte je chyba považovať túto listovú zeleninu za málo výživnú. Práve naopak. Síce špenát nie je "železný kráľ", no obsahuje mnoho iných dôležitých minerálov a vitamínov a preto je špenátpravdepodobne najvýživnejšia listová zelenina. Má len 22 kalórií na 100 gramov, vysoké množstvo proteínu. Málo cukrov a tukov ho robia veľmi vhodnou zložkou pri redukčných diétach. Pre bohatstvo minerálov a vitamínov má navyše mimoriadne výživnú hodnotu. Jeho 100g obsahuje dve tretiny dennej potreby vitamínu A, prakticky celú dennú potrebu kyseliny listovej, polovičnú dávku vitamínu C, takmer štvrtinu dennej potreby horčíka a viac ako štvrtinu potreby železa. Taktiež sa preukázali jeho ochranné vlastnosti na sietnicu a celkovo zrak. Okrem spomínaných vitamínov špenát obsahuje aj kalcium, magnézium, zinok a selén. Vitamín E, ktorý je v špenáte bohato zastúpený, pomáha organizmu chrániť sa pred karcinogénnymi ochoreniami, chráni cievy, pečeň a dokonca bojuje i proti únave a stresu. Proteíny v špenáte zabraňujú vstrebávaniu cholesterolu a žlčových kyselín. Preto jeho pravidelná spotreba pomáha pri znižovaní cholesterolu v krvi. Špenát by mali do svojho jedálnička zaradiť aj tehotné ženy. Okrem pevnejšieho zdravia získakonzumovaním špenátu naše telo ako bonus krajšie nechty, silnejšie vlasy a zdravú, elastickejšiu pleť. Do čerstvých lístkov špenátu vždy pridajte zopár kvapiek oleja, ktorý spomaľuje trávenie a umožňuje lepšie vstrebávanie účinných látok. Keďže špenát obsahuje vysokú hladinu kyseliny šťaveľovej, je potrebné ju vyviazať mliekom. Zvýši sa tak lepšia absorpcia vápnika i železa a zamedzí sa tvorbe močových kamienkov tvorených jej soľami.
Pretože sa zdal byť špenát zaujímavý a znova objavený z hľadiska výživy, zaslúžil si bližšie vedecké skúmanie, ktoré sa mu dostalo od vedcov z berlínskej Slobodnej univerzity. Tí potvrdili jeho nutričné vlastnosti i povzbudzujúce schopnosti špenátu. Výsledkom ich bádania bolo odporúčanie, aby steroid ekdysterón , obsiahnutý v špenáte, bol zaradený na zoznam látok zakázaných ako doping.....
Farmaceutický ústav univerzity usporiadal desať týždňový tréningový program. Na tréningovom programe sa zúčastnilo 46 športovcov, aby zistil, či skutočne ekdysterón obsiahnutý v špenáte, ovplyvňuje fyzický výkon človeka.
Utvorili sa dve skupiny športovcov. Jedna skupina dostávala placebo a druhá kapsle s ekdysterónom v množstve, ktoré zodpovedalo až štyrom kilogramom surového špenátu denne.
Táto štúdia bola podporovaná Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) a ukázala, že svalová sila ľudí užívajúcich ekdysterón sa zvýšila trojnásobne oproti tým, čo brali placebo. Výsledky štúdie prekvapili samotných navrhovateľov štúdie, pretože nepredpokladali až tak výrazný účinok na ľudí užívajúci ekdysterón. Táto látka podľa vedcov rozhodne patrí na zoznam zakázaného dopingu u športovcov. Pani Mária Parreová z berlínskej Slobodnej univerzity vyslovila myšlienku vedcov z tejto štúdie: " Myslíme si, že pokiaľ látky obsiahnuté v špenáte zvyšujú výkonnosť, potom je jeho konzumácia nespravodlivou výhodou, ktorú by bolo treba zamedziť".
Steroidy všeobecne sú v športe zakázané látky, ktoré môžu mať silné vedľajšie účinky a opakovane viedli k smrti športovca. Preto tréneri športovcov a realizačné tímy národných športových organizácií hľadali náhrady steroidov. Sú to teda látky, ktoré by mali mať podobný efekt ako steroidy, ale bez nepríjemných vedľajších účinkov. A najmä, aby sa nedali zistiť pri kontrolách športovcov na doping.
Ekdysterón je známy už viac ako 50 rokov. Jeho účinkami sa začali zaoberať najskôr ruskí vedci po tom, ako boli zakázané anabolické steroidy a potrebovali nájsť náhradu týchto látok, ktorá by bola legálna. Dokonca sa verejne hovorilo oekdysteróne ako o "Ruskom tajomstve" a o hromadnom užívaní tejto látky ruskými (sovietskymi) vrcholovými športovcami a olympionikmi. Odvtedy sa vývoj posunul a dnes je ekdysterón bežne dostupný ako samostatný suplement a ako súčasť komplexných náhrad steroidov, ktoré športovci užívajú na zlepšenie svojej výkonnosti.
Ekdysteroidy sú polyhydroxylované ketosteroidy, ktoré, ako som už naznačil,preukázateľne predlžujú maximálny výkon a zvyšujú výkonnosť, vytrvalosť, skracujú čas potrebný na regeneráciu, vedú k nárastu svalovej hmoty a pozitívne ovplyvňujú statickú silu, zväčšujú rýchlosť, presnosť pohybov a tiež ich koordináciu. Sú štrukturálne podobné androgénom ( mužským pohlavným hormónom ). Do triedy ekdysteroidov patrí aj nami spomínaný ekdysterón, čo je látka s preukázanými anabolickými účinkami. Správajú sa podobne ako anabolické steroidy, ale bez androgénneho efektu (zvýšený rast ochlpenia, zvýšená produkcia mazových žliaz či hrubnutie hlasu). Okrem anabolického účinku dokážu znižovať hladinu cholesterolu a glukózy v krvi, zlepšujú syntézu bielkovín a ochraňujú nervové tkanivo.
To že špenát obsahuje ekdysterón, ktorý môže mať blahodarný účinok na ľudský organizmus je novinka, o ktorej treba hovoriť. Je množstvo ochorení, ktoré postihujú primárne alebo sekundárne svalovú silu človeka. Medzi takéto ochorenia patria i neurologické ochorenia typu sclerosis multiplex, cievne mozgové príhody, poškodenie periférnych nervov rôznej príčiny, poúrazové stavy či karenčné stavy ( z nedostatku výživy) alebo ochorenia, pri ktorých naše telo získava bielkoviny z vlastných svalov....
Prínosom tohto pojednania by malo byť uvedomenie si, že i bežná strava, ktorá je zaznávaná, je vlastne pre nás liekom. Myslím si, že treba špenát znovu objaviť vo svojej kuchyni a na jedálnom lístku celej rodiny. A som presvedčený, že o špenáte nepočujeme posledný raz.
Špenát je plný zázračných účinkov, tak ako aj český kultový film, ktorého názov som si požičal k tomuto článku. Takže moji milí: "Co takhle dát si špenát?"
MUDr Branislav Brežný