COVID-19, deti a my
Deti sú bohatstvom krajiny, jej budúcnosti. V súčasnej dobe, ktorú žijeme vďaka prebiehajúcej celosvetovej pandémii korona-vírusovou infekciou, informácie o priebehu ochorenia sa viac koncentrujú na dospelú, predovšetkým staršiu populáciu, prípadne na súbory pacientov s imuno-ochoreniami či inými chronickými ochoreniami, ktoré zhoršujú priebeh ochorenia COVID-19.
V literatúre i v štatistikách sú popisované infekcie korona vírusom aj u detí a to aj so smrteľným priebehom. Oproti dospelej a najmä staršej populácii sú počty chorých detí malé. Teda je aj málo pravdepodobné, že ochorejú deti a najmä s ťažkým priebehom, eventuálne i s komplikáciami. Preto sa chorým deťom nevenuje dostatočná pozornosť najmä v masovokomunikačných prostriedkoch a v laickej časti populácii.
Priebeh ochorenia COVID-19 je iný u detí a iný u dospelých. Až v 95-97 % detí má bezpríznakový (asymptomatický) priebeh ochorenia alebo len s malými obtiažami. Najčastejšie ide o kašeľ v 50 %, horúčku v 40 % a asi v 45-50 % trpia deti zápalom nosohltanu, čo sú príznaky aj pri bežných a doteraz známych infekciách horných dýchacích ciest. Asi v 10 % sa vyskytuje sťažené dýchanie a hnačky. Únavnosť, bolesti hlavy, strata čuchu a chute, bolesti svalov či iné príznaky známe z priebehu ochorenia na COVID-19 u dospelých sa u detí vyskytujú asi len v 5 %.
Prenos infekcie z matky na dieťa počas gravidity zostáva naďalej otázny a je veľmi málo pravdepodobný, nedokázal sa prenos vírusu na dieťa materským mliekom. Preto sa aj COVID pozitívnym mamičkám odporúča dojčenie svojho dieťatka.Súčasne sa nepotvrdil ani inhibičný vplyv materského mlieka na korona vírus.
Laboratórny nález u detí býva až temer v 70 % úplne fyziologický. Môžu sa však laboratórne testy náhle zmeniť, spravidla so zhoršením klinického stavu dieťaťa. Môžu sa vyskytnúť zvýšené hladiny hemokoagulačných parametrov svedčiace pre rôzne typy porúch zrážania krvi s možnosťou výskytu neurologických či pľúcnych príznakov. Dokonca bola popísaná nová klinická jednotka u detí - MIS-C (multisystem inflamatory syndrome in children). Ten je charakterizovaný toxickým šokovým stavom, tzv. syndrómom cytokínovej búrky (aktiváciou makrofágov) niekedy nastupujúcim 10-14 dní po infekcii vírusom a až v 75 % výskytom zlyhania krvnej cirkulácie a s nízkym krvným tlakom, ďalej aneuryzmami koronárnych ciev, zápalom srdcového svalu. V testy RT-PCR sú negatívne ale protilátky na SARS-CoV2 pozitívne.
Samozrejme, terapeutické opatrenia musia vychádzať zo všeobecných princípov liečby akútnych respiračných ochorení, pričom musí byť rešpektovaná intenzita sprievodných príznakov ochorenia. Indikáciou k hospitalizácii dieťaťa by malo byťzhoršenie dýchania sprevádzané klesajúcim okysličovaním krvi, šokový stav, rozpad periférnej krvnej autoregulácie, zhoršenie príjmu potravy a najmä tekutín sprevádzané s dehydratáciou detského organizmu, ktoré môže byť až dramatické. Prevláda názor, že každé dieťa s pozitívnym PCR testom a má klinické prejavy ochorenia (i minimálne) má byť hospitalizované.
Ochrana detí pred korona infekciou je jednak aktívna a jednak pasívna. Vakcinácia je neoddeliteľnou a kľúčovou súčasťou prevencie infekčných ochorení a COVID-19 nie je výnimkou. Už v súčasnosti máme niekoľko typov očkovacích látok a v budúcnosti ich bude zrejme vyrábať viac farmaceutických firiem. WHO odporúča zbytočne neotáľať s očkovaním, pretože deti sú chránené aj očkovaním dospelej populácie v rodine.
Očkovanie nevykonávame u tých, ktorí sú v karanténe pre COVID-19, alebo u tých, ktorí majú príznaky ochorenia. Asymptomatické nosičstvo, prípadne prítomnosť protilátok bez klinických príznakov ochorenia nie je pritom kontraindikáciou očkovania, avšak za predpokladu, že dotknutá osoba nie je v karanténe. Pred vakcináciou nie je potrebné vykonať test na prítomnosť vírusu SARS-CoV 2.
Tiež je potrebné v čakárňach pediatrov oddeliť choré deti na infekčné ochorenia od detí trpiacich na iné ochorenia. A samozrejme vyčleniť ordinačné hodiny pre zdravé deti vyšetrované v rámci preventívnych prehliadok a očkovancov, teda vrátiť sa znovu k "filtrom" v čakárňach detských lekárov.
Je potrebné dodržiavať pasívnu ochranu detí a to nosením rúšok už pri výskyte bežných príznakov respiračných ochorení, pretože nevieme o aké ochorenie sa jedná. Samozrejmosťou je osobná hygiena s častým umývaním rúk nielen pred jedlom a po použití WC. V kolektívoch malých detí je vhodné umývať dezinfekčnými prostriedkami i hračky a pracovné stoly. Je potrebné dodržiavať určitý odstup od ľudí, najmä neznámych alebo takých, ktorí javia respiračné ochorenie. Ale to sú všeobecne známe fakty.
Možno si kladiete otázku, prečo hovorím o deťoch. Veď u nich sa vyskytuje SM vo veľmi malom množstve. Nuž odpoveďou je najmä nízka bezpríznakovosť ochorenia COVID-19 u nich. Sú ideálni a zamaskovaní prenášači infekcie. Príčina tohto stavu je niekde v inej aktivite imunitného systému ako u dospelých ľudí, s nízkym výskytom komorbidít ( závažné a chronické systémové ochorenia), heterogénnym vplyvom vakcín v rámci očkovacieho programu dieťaťa (nabudený imunitný systém), obsadením slizničného terénu inými typmi respiračných vírusov (nakazená bunka produkuje len jeden druh vírusu), iným charakterom zápalovej odpovede alebo fyziologickým vysokým hladinám lymfocytov v krvi (dieťa má iné fyziologické hodnoty jednotlivých bunkových elementov v bielej zložke krvi ako dospelý človek).
Tým, že sú deti ideálni prenášači vírusovej infekcie, ohrozujú svojich rodičov a starých rodičov. A tu už hovoríme o nás, ktorí majú diagnostikovanú SM. A ani si neuvedomujeme, že sme v rodinách ohrozovaní deťmi korona infekciou a to napriek tomu, že sedíme doma a nemáme s okolím bližší kontakt. Je to ďalší dôvod, prečo sa aktívne imunizovať. Tým sa chránime navzájom. A očkovať nielen proti ochoreniu COVID-19, ale aj proti chrípke.
O problematike očkovania proti chrípke som už v minulosti informoval na stranách našej Nádeje.
MUDr Branislav Brežný