COVID-19 - OCHORENIE VYVOLANÉ VÍRUSOM SARS-CoV-2
Genóm vírusu dokázali stanoviť už čínske pracoviská a bol potvrdený v USA. Je geneticky podobný netopierím koronavírusom a koronavírusu malajského šupinatca - Pangolin-CoV. Genetická informácia SARS-CoV-2 je na 96 % identická s genetickou informáciou koronaví- rusov netopierov, ktoré sa tak považujú za pôvodný zdroj infekcie, pričom infekcia sa prav- depodobne preniesla na človeka prostredníctvom iných drobných cicavcov, ktoré sú v Číne predávané na trhoch so živými zvieratami. SARS-CoV-2 je v poradí siedmym identifikovaným koronavírusom, ktorý infikuje človeka. Obsahuje RNA genóm a vykazuje 70 % genetickú po- dobnosť so SARS-CoV-1 vírusom, ktorý bol príčinou epidémie v roku 2002.
Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, telesnými tekutinami. Predpokla- dá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom a konzumom živých zvierat (netopier) a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby. Ochorenie sa pre- javuje najmä horúčkou, kašľom, kýchaním, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický röntgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR alebo vyšetrením protilátok). Tiež sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti sa pohybuje okolo 2 %. Žiaľ štatistiky jednotlivých štátov nie sú v posudzovaní úmrtí na CI- VID-19 jednotné a tak toto číslo je skutočne len odhadom. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).
Samotné vírusy, a koronavírusy nie sú výnimkou, nie sú hlúpe. Ich úlohou a cieľom je rozmnožovať sa a prežiť. Vedia, že keď ich hostiteľ zahynie, nemajú možnosť sa ďalej mno- žiť a tak prežiť. Ich úlohou je napadnúť bunky hostiteľa, usídliť sa tam, neumožniť vniknutiu iného druhu vírusu do svojej hostiteľskej bunky, prinútiť hostiteľskú bunku, aby produkovala jeho RNA a následne nechať sa vypudiť z hostiteľskej bunky hostiteľom do okolia a napadnúť nového hostiteľa. Časom virulencia (schopnosť mikroorganizmu prenikať do tela a vyvolať chorobu) sa znižuje. A ak sa "oslabený" vírus stretne s človekom, ktorý má dobrú zdravotnú kondíciu a imunitu, nevyvolá u neho klinické príznaky ochorenia i keď testami zistíme jeho prítomnosť. Mnohé vedecké, výskumné i lekárske kruhy hovoria, že koronavírusy sa správa- jú ako bežné respiračné vírusy. Treba byť však ostražití, lebo nemáme dostatok skúseností s touto infekciou. Sme stále v štádiu zbieraní informácií o samotnom víruse, možností jeho mutácií, liečbe a liečebných postupoch a samozrejme preverujeme možnosti preventívnych a protiepidemických opatrení.
Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcií, spôsobenými koronavírusmi. Liečba je väčšinou symptomatická, liečba zná- mymi antivirotikami je len čiastočne účinná, napríklad pre CODID-19 sa javí liečba remde- sivirom viac ako nádejná. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Na mieste je umelá ventilácia, ktorá vháňa do pľúc vzduch, avšak pri výraznejšom poškodení pľúcneho tkaniva môže dôjsť k deštrukcii pľúc a úmrtiu. Preto u tých najťažších respiračných zlyhaní sa používa mimotelové okysličo- vanie krvi.
Účinné vakcíny pre bežné použitie proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozí- cii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať ešte niekoľko mesiacov. Experimentálne sa používa vakcína v Ruskej federácii - preto experimentálne, lebo neprešla posledným kolom klinických overovaní a skúšok.
MUDr Branislav Brežný