Čriepky z edukačných seminárov , diel VI. - Fytoterapia
Z alternatívnych metód liečby na našom území je určite najrozšírenejšie "ľudové liečiteľstvo". Zahŕňa množstvo liečebných techník a praktík, ktoré naši predkovia používali pri liečbe chorého. Nezriedka v tom boli zahrnuté i magické prvky, zaklínania, exorcizmus, modlitby ku anjelom, svätým a prosby o pomoc v núdzi, o zázračné vyliečenia z choroby.
Na tomto mieste by som sa chcel zaoberať snáď našou najstaršou ľudovou medicínou a to je bylinkárstvo - fytoterapia. Od nepamäti ľudia trpeli choroba-mi a pokúšali sa ich vyliečiť, alebo následky chorôb zmierniť, pretože často jed-noduché ochorenia prechádzali do chronicity. Preto sa našli jedinci, u primitív-nych kmeňov to boli najčastejšie šamani, ktorí pozorovaním prírody a účinkov rôznych bylín na človeka nachádzali spôsob liečby rôznych ochorení. Táto schopnosť sa prenášala z generácie na generáciu a skutočne sa vygenerovali i zložité liečebné postupy, ktoré doteraz moderná medicína obdivuje. Veď moder-ná medicína, ako ju poznáme v súčasnosti, vznikla až v 18. storočí. Je to nový, moderný, na vede a dôkazoch založený typ medicíny, ktorý kriticky skúma jed-notlivé liečebné postupy. Súčasná medicína je preto pretechnizovaná a odľud-štená. Lekár vidí pred sebou objekt skúmania, masu mäsa a kostí, jednotlivé čas-ti tela berie oddelene od ostatných. Akosi v úzadí sú mentálne a emocionálne faktory, duša človeka, a že človek je živá bytosť so všetkým, čo s tým súvisí. A aj preto je hľadanie alternatívnej medicíny na mieste a najmä návrat ku ko-reňom prírody, ktorá je zdrojom nevyčerpateľnej životnej sily. Navracia zdravie a má tendenciu brániť vzniku ochorení a tak sa stáva preventínou metódou v boji za telesné a duševné zdravie.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že bylinkárstvo je na celom svete praktizované 3-4x častejšie, ako klasická medicína. Nie je to len "dopl-nok" liečby lekárom používajúcim chemické prípravky. Veď farmapriemysel izoluje z bylín účinné látky, často ich nahrádza syntetickými zlúčeninami, ktoré sa tak stávajú liekom modernej medicíny. Je faktom, že bylinky pracujú pomal-šie ako konvenčné lieky z lekárne. Obzvlášť to platí pri dlhodobých ochore-niach. Používané bylinky začnú posiľňovať i prirodzené ozdravné schopnosti tela a pacient preto často pociťuje zlepšenie zdravotného stavu relatívne skoro.
Človek využíval na liečenie najprv divo rastúce byliny. Archeologické výs-kumy dokázali, že už pred 4000 rokov pr.Kr. ich aj pestoval! Prvú lekársku kni-hu poznáme z Číny, je to kniha Nei king (Liečebník), jej autorom bol cisár Huang-Ti. V Egypte to bol lekár Imhotep, ktorého po smrti uctievali ako boha. India nám dala Ajurvédu (Knihy života). O liečbe bylinami sa zmieňuje i Biblia ( v Knihách Mojžišových) a aj 300 rokov po smrti Krista v oblasti Mŕtveho mo-ra pôsobili Esséni - bolo to spoločenstvo ľudí, ktorí sa venovali poľnohospodár-stvu, odovzdávali svoje vedomosti o prírode, astrológii, ekológii, zdravom stra-vovaní, spiritualite. Liečili pomocou energetických liečebných metód a pomo-cou bylín. V Grécku pôsobil Asklepios, ktorý sa neskôr stal bohom lekárstva. Za najslávnejšieho lekára staroveku sa pokladá Hippokrates. Za autora prvého do-chovaného herbára sa pokladá Diokles z Karystu. Druhý najznámejší lekár sta-roveku, Galenos, ordinoval lieky pripravené z rastlín a dodnes takto pripravova-ným liekom hovoríme "galeniká".
V stredoveku sa liečiteľská prax sústreďovala v kláštotoch. Na našom úze-mí to bolo v Hronskom Beňadiku, na Zobore v Nitre, v Štiavniku, v Kláštore pod Znievom, na Kláštorisku (Slovenský raj), v Červenom Kláštore v Pieninách ( mních Cyprián). V stredoveku uzrel svetlo sveta i Mathioliho herbár, ktorý sa neskôr po objavení kníhtlače rýchlo rozšíril po Európe.
Klasickou fytoteraperutickou literatúrou je dielo abatyše sv. Hildegyrdy von Bingen. Bola vizionárkou, pochádzala zo vznešenej rodiny, avšak bola nevzdelaná, nevedela písať. Svoje dielo diktovala mníchovi, ktorý text zazna-menával v staronemčine s mnohými latinskými výrazmi a nie vždy sa dá tomuto textu porozumieť. Hovorila, že je požehnaný kraj, kde sa rodí vinič a dorába sa víno. Vinič a víno považovala za kľúčové pri liečbe chorých.
Skvostom slovenskej literatúry je dielo Zelinkár, ktorého autorom je Juraj Fándly. Prvý slovenský herbár vyšiel v roku 1946 a zostavil ho Ján Futák.
Pojmom vo fytoterapii boli olejkári, najmä z Turca. Počas vegetačného obdobia cez rok zbierali liečivé byliny a vyrábali z nich vonné liečivé oleje či tinktúry. V zimných mesiacoch ich predávali po celej Európe, dostali sa do Rus-ka i ďalej do Ázie....
Vo fytoterapii sa využívajú kvety, plody, listy i celé byle bylín a ich ko-rene, kvety a listy kríkov a stromov, niekedy ich kôra, semená a plody. Spraco-vávajú sa na odvary, nálevy, extrakty, prášky, šťavy, tinktúry, oleje.
Najznámejšie a najviac u nás sú používané bylinné "čaje" (nálevy). Z od-varov je najznámejšie pivo (je to tiež liek!). Chuť účinnej bylinky, ktorá často býva zlej chuti, korigujeme inou voňavou alebo chutnou rastlinkou. Tak sa môže stať, že liečivý urologický čaj bude mať rôznu chuť ale rovnaký účinok. Zabú-dame, že aj množstvo poľnohospodármi pestovaných kultúrnych rastlín a zele-nina sú liečivé rastliny!
V ostatnej dobe sa do popredia liečby bylinkami dostáva aromaterapia. Voňavé silice sprevádzali už Egypťanov, starých Grékov či Rimanov, nájdeme o nich zmienku i v Biblii. Každá kvapka esenciálneho oleja (silice) koncentruje veľké množstvo účinných látok. Do krvi sa dostávajú inhaláciou pri dýchaní ale-bo cez kožu prostredníctvom kúpeľa či masáže. Keďže oleje majú príjemnú vô-ňu, ovplyvňujú okrem fyzickej stránky aj emocionálnu. A pôsobenie vôní na emocionálnu sféru uvoľňuje psychické napätie a stres, uvoľňuje svalové spaz-my, čím mierni telesnú bolesť. V súčasnosti používame zhruba 150 esenciálnych olejov a množstvo ich zmesí. Väčšina z týchto olejov má antiseptické vlastnosti, tiež protivírusové a protizápalové, bolesť tlmiace, antidepresívne alebo odhlie-ňovacie. Majú liečebný potenciál pri poruchách trávenia, pozitívne ovplyvňujú náladu, odbúravajú únavu, zmierňujú nepokoj a majú relaxačné účinky, a pod.
Esenciálne oleje sa rozpúšťajú v alkohole alebo olejoch, vo vode nie! Čas-to sa kvapkajú oleje do nádob s vodou, pod ktorými horí kahan. Voda tu slúži ako nosič tepla na olej, ktorý sa odparuje. Neodporúča sa ich používať vnútorne, sú až toxické. Veď, napríklad, na získanie 1 kg esenciálnejo oleja z ruží treba 4 až 5 tisíc kg ručne zbieraných kvetov.
Iným, ako som už spomínal, produktom prírody je šťava. Môže sa získavať narezaním kôry stromu ( javorový sirup, kaučuk...), narezaním byliny ( surové ópium, šťava z pučiaceho viniča....) alebo lisovaním bobúľ. V našom prostredí najznámejším lisovaným plodom liečivky je hrozno. Vylisovaním hrozna vzniká mušt, ktorý sa konzervuje kvasením a tak vzniká víno. Je to jeden z najstarších a najcenenejších alkoholických nápojov vôbec. Víno je milované nielen pre svo-ju lahodnú chuť, ale tiež pre blahodárne vlastnosti, ktoré pozitívne pôsobia na naše psychické aj fyzické zdravie. Preto vymenujem niekoľko myšlienok o víne zo zdravotného hľadiska:
zdravých baktérií, napomáha rozvíjať a udržiavať rovnováhu črevnej mikroflóry a tým zároveň posiľňuje imunitný systém. Znižuje množstvo patogénnych bakté-rií v ústach, žalúdku i čreve. Je bohaté na vitamíny skupiny B, minerály, enzýmy a omega -3 mastné kyseliny. Víno podporuje trávenie a je vhodné i pri redukč-ných diétach.
jú starnutie buniek - antioxidant resveratrol. Ten stimuluje procesy chrániace telo pred chorobami súvisiacimi so starnutím. Je dokázané, že konzumenti vína žijú dlhšie ako konzumenti piva alebo tvrdého alkoholu.
datov. Čaša vína denne podporí funkciu imunitného systému, rozšíri cievy a celkovo posilní zdravie kardiovaskulárneho aparátu.
silníme srdce, zlepšíme činnosť mozgu, zharmonizujeme hladinu krvného cukru a znížime riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. K tomu sa dostaví tiež pocit šťastia a emočnej vyrovnanosti.
viť, zabudnúť na rušný okolitý svet a užívať si pohody pri čaše tohoto lahodného nápoja. Popíjaním vína oslavujeme jeho tradíciu a kultúru, najlepšie v kruhu ro-diny, blízkych či priateľov. Víno znižuje úzkosť a stred, odbúrava zábrany, tak-že je ľahšie sa zblížiť s ľuďmi okolo vás. A pokiaľ nemôžete piť alkohol, skúste experiment: psychológovia na základe výskumov tvrdia, že ukľudňujúci vplyv má už len myšlienka na čašu vína....
tvorivosti. Uvoľňuje endorfíny, hormóny šťastia, a tak vnesie do vášho života viac radosti, pozitívnych zážitkov a ľudí kreatívneho myslenia.
rôzne pre muža a ženu. Toto množstvo je dané množstvom alkoholdehydroge-názy, ktorá v pečeni odbúrava alkohol. Ženský organizmus zvládne 2 a mužský 4 decilitre vínneho moku bez toho, aby alkohol škodil telu. Kým toto množstvo počas bežného dňa je odporúčané, pri rekondícii klubu z Pov.Bystrice je to prí-kazom daným predsedom klubu.
ne nasýtenou kysličníkom uhličitým. Nie je to nič nezvyčajné, už v biblickej do-be sú zmienky o pití riedeného vína. Takto riedené víno odporúčajú piť i kanad-skí vedci pri chrípkových ochoreniach! Vínny strik zaženie v lete smäd účinnej-šie ako čistá voda ( odporúča sa tzv. obrátený strik: 2 diely vody a 1 diel vína).
to dar z neba! Je to oslava božskej prírody a práce ľudských rúk. Je potrebné ho piť s mierou, vychutnať si každý dúšok. Netreba sa utiekať k vínam s vysokou cenou alebo k módnym značkám. Treba piť také víno, ktoré mi chutí a ktoré mi robí dobre. Pri tomto majestátnom nápoji treba mať na mysli Shakespearovú myšlienku: " Dobré víno je dobrý priateľ, ak s ním vieme zaobchádzať".
Je ťažké jednoducho uzavrieť túto kapitolu alternatívnej medicíny. Ukázali
sme si, že sme súčasťou prírody. Že zdravo žiť znamená predovšetkým užívať darov prírody k úžitku, nie k záhube. Aj to, že bežné potraviny sú vlastne liečivé byliny, hoc o tom často nevieme. Treba len dúfať, že siahneme v pravý čas na správnu rastlinu, na správny prírodný produkt. A nemusí to byť len v chorobe.
MUDr Branislav Brežný