Čriepky z edukačných seminárov Iv. - Homeopatia

 Homeopatia

      Homeopatia je systém alternatívnej medicíny založenej na použití mini-málnych, až nulových, koncentrácií liečiv, ktoré v masívnych dávkach vyvo-lávajú efekt podobný tomu, aký má liečená choroba. Názov homeopatia vznikol spojením dvoch gréckych slov "homeo" (podobný) a pathos (trpiaci). Za otca homeopatie sa pokladá nemecký lekár Samuel Hahnemann /1755-1843/.

       Počiatky homepatického myslenia však boli známe podstatne skôr. Už Hip-pokrates (asi 470-400 pr.n.l.) vo svojich spisoch uvádza dva spôsoby liečenia: jednak prostredníctvom "opačného"  a tiež prostredníctvom "podobného". Z je-ho diela je zrejmé, že vyzdvihoval prísne dodržiavanie etických princípov, pres-né pozorovanie a jasné zaznamenávanie prípadov pred teóriou a symptomatoló-giou.  Jeho postrehy o liečbe "podobným" však do lekárskej vedy neprenikli a na viac ako 1000 rokov upadli do zabudnutia.

     Ďalším lekárom, ktorý vynikal nekonvenčnými názormi, bol nemecký  lekár Paracelsus (vlastným menom Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim), ktorý žil v r. 1493-1541. V medicíne vyzdvihoval dôležitosť che-mických pokusov jednak ako nezbytný predpoklad pre pochopenie fyziologic-kých procesov a tiež ako zdroj liečivých prípravkov. Bol nazvaný "otcom ché-mie", pretože posunul alchýmiu dopredu tým, že namiesto výroby elixíru Života vytýčil za jej cieľ liečenie chorôb a praktické  štúdium liečivých prípravkov. Vystupoval proti tý m, čo tvrdili, že  "opačné" lieči. Zaoberal sa nemeckým lie-čiteľstvom, ktoré je založené na myšlienke že "podobné lieči podobné". (Za zmienku stojí, že v slovenskom ľudovom liečiteľstve, zvlášť bylinkárstve, je to práve tak isto). Jeho postrehy o liečení "podobným" opäť zostali viac ako 200 rokov nepovšimnuté.

      Samuel Hahnemann sa narodil  10. apríla 1755 v Sasku, v meste Meissen. Študoval medicínu na rôznych univerzitách. Tiež sa venoval fyzike a chémii. Bol jazykovo veľmi nadaný a ovládal mnohé reči. Vo svojej medicínskej praxi bol nespokojný, lebo tvrdil. že liečebné postupy skôr týrajú pacienta ako ho liečia. Preto sa neskôr živil tým, že prekladal staré i nové lekárske texty do nemčiny. Pritom sa zoznámil s myšlienkou "podobnosti". Prvé experimenty ro-bil sám na sebe. A keď sa pustil do prvého experimentu s chinínovníkom, sotva tušil, že je to začiatok revolúcie starostlivosti o zdravie. Táto zmena myslenia v lekárskom svete znamenala bolestivú schizmu, ktorá trvá dodnes.

       Prijatie homeopatie nebolo ani zďaleka všeobecné a lekárska komunita ho-meopatiu ako celok neprijala. Sčasti si mohol za to sám Hahnemann, ktorý sa stal  vysloveným kritikom alopatickej liečby pacienta, poukazoval na "barbarské a iracionálne" metódy. Lekári "starej školy" sa cítili týmito útokmi ohrození, ponížení a chceli homeopatiu zakázať. Homeopatia je totiž príliš odlišná od klasickej alopatickej medicíny a najmä náročnejšia. Na jedno ochorenie je v ho-meopatii niekoľko postupov liečby a každého pacienta je potrebné študovať zvlášť.

      Napriek neprekonateľným nezhodám existovali homeopatické nemocnice, i homeopatické školy, časopisy,  homeopatické spoločnosti a homeopatické le-kárne. Homeopatia bola obľúbená najmä u inteligencie a aristokracie. Až dodnes je osobným lekárom anglickej kráľovnej homeopat.

       V prvej polovine 20-tého storočia nastal úpadok homeopatie. Jedným z dô-vodov bola aplikácia vedeckých objavov v alopatickej medicíne. Diagnostika ochorení sa zlepšila a alopatické spôsoby liečby boli racionálnejšie. Objavili sa antibiotiká a nové chirurgické techniky, ktoré zázračne vyliečili pacientov.

        Znovu objavenie homeopatie nastalo až v 70-tých rokoch minulého storo-čia. Pacienti  frustrovaní obmedzenosťou konvenčnej medicíny, vedľajšími účin-kami liečby a jej vysokou cenou začali aktívne vyhľadávať alternatívne postupy orientované na zdravie / a nielen homeopatické liečebné postupy/.

       V homeopatii poznáme niekoľko princípov:

   Prvý princíp: Simila similibus curantur - podobné sa lieči podobným. Poda-né homeopatikum pôsobí, pretože u zdravého človeka vyvoláva také symptómy, akými  trpí chorý. Je kľúčom pre voľbu homeopatika.

   Druhý princíp: nekonečne malé dávkv. Preparát sa stáva tým účinnejší, čím je viac riedený. Za najúčinnejšie sa považujú tie, ktoré neobsahujú ani jednu mo-lekulu východzej, účinnej látky. Spôsob riedenia sa nazýva potencovanie.    

    Poznáme dva druhy- centizimálne potencovanie, kedy východzia tinktúra sa zmieša s 99-dielmi destilovanej vody s liehom. Dôkladne sa pretrepe (dynamizá-cia - bez nej liek nie je účinný). Znova sa prenesie l diel do ďalšej nádoby aopäť sa zmieša s 99-timi dielmi vody s liehom. Toto sa opakuje až kým nedo-siahneme cielené riedenie. Potencia lieku sa potom označuje- napr. C 30 alebo CH 30.

Decimálne potencovanie - postup je ten istý len s tým rozdielom, že látka sa zmieša len s 9-timi dielmi tej istej zmesi Potencia takto získaná sa označuje ako napr. D30 alebo X 30

    Tento princíp je veľmi ľahko napadnuteľný. Ak máme potenciu vyššiu ako D24 rsp. C12, tak v lieku sa už nenachádza žiadna molekula účinnej látky. Homeopati tvrdia, že najúčinnejšie sú potencie C100 a vyššie, niekedy sa používajú dokon-ca až C10 000 potencie.

   Tretí princíp je totalita symptómov. Predpisované homeopatikum je homeo-patom vybrané nielen na základe rôznych telesných symptómov, ale aj psychic-kých charakteristík pacienta, ktoré homeopat získava rozhovorom s pacientom.

      Neprajníci i materialisticky založení alopati  vytýkajú homeopatii potentizá-ciu a dynamizáciu látok, používaných pri liečbe pacienta. Podľa homeopatov sa pri  výrobe homeopatík uvoľňuje duchovná substancia, ktorá potom pôsobí na nehmotné riadiace centrum človeka - čo je myšlienka svojou podstatou vitalis-tická. A v dobe medicíny dôkazu tak táto teória "neobstojí". Preto sa homeopatii hovorí aj ako o "bielej mágii".

    Homeopatická liečba je založená na individuálnom prístupe k pacientovi a tiež k individuálnemu predpisu lieku. Vychádza nielen zo získania obšírnej anamnézy ( predchorobia) pacienta ale aj jeho rodiny. Okrem toho sa homeopat bude pýtať, čo máte radi a čo nie, aj na modality spojené s ťažkosťami pacienta ( ako sú napr. znášanlivosť tepla, problémy so spánkom a obsah snov, ktoré látky pôsobia dobre a ktoré naopak škodia, bude sa pýtať na životný štýl a pod.).Homeopat vždy požiada pacienta o kontrolnú návštevu, aby si overil účinnosť liečby a v prípade potreby vykonal korekciu liečby.

   V akútnych prípadoch účinkuje homeopatia rýchlo, v chronických prípadoch to môže trvať aj dlhšie. Môže sa stať, že prejavy ochorenia sa prechodne zhoršía. Homeopati hovoria, že ochorenie treba dostať z vnútra organizmu von, kým alo-patia zaženie ochorenie dovnútra organizmu. Takýto stav zhoršenia prejavu ochorenia sa môže pokladať za neúspech homeopatie a liečba sa preruší. Nasto-lenie životnej  pohody sa deje veľmi pomaly, krok za krokom, a moderný človek to nechce akceptovať! chce všetko a hneď!

      Často sú pacienti liečení pri chronických ochoreniach aj alopaticky. Pacient nemože  liečbu začatú alopatom zmeniť alebo prerušiť bez konzultácie so skú-seným terapeutom a svojim lekárom. Homeopatická liečba môže prebiehať sú-častne bez rizika nežiadúcich účinkov alebo farmakologických interakcií.

      Je niekoľko "škôl" homeopatie. Anglická škola  sa zameriava na celú osob-nosť, berie človeka ako celok. Často homeopat "zaklasifikuje" pacienta do obra-zu lieku ( konštitúcie)a často krát jeden liek vyrieši všetky ťažkosti. Dokonca sa môže stať, že na všetky ochorenia pacient užíva stále ten istý liek.... Francúzska škola je skôr symptomatická, na každý príznak ochorenia sa ordinuje iný prepa-rát a tak môže súčastne byť ordinovaných viacero homeopatických liekov. Holandsko - indická škola je akýmsi kompromisom medzi nimi. Homeopat za-klasifikuje pacienta do obrazu lieku ( ako hlavnúmodalitu ) a ordinuje aj symp-tomatickú liečbu, nie však viac ako 2-3 druhy homeopatík naraz. Po odstránení príznakov sa potom modifikuje ďalší liečebný  postup.

       Homeopatické lieky musia byť chránené pred svetlom, väčším teplom, magnetickým polom.  Najčastejšie sa vyrábajú v globulách, tabletách, menej často v kvapkách, mastiach či injekciách. Pri užívaní granúl platia určité pravidlá: l. lieky sa majú užívať nalačno. 2. Najmenej pol hodinu pred užitím lieku sa nesmie použiť žuvačka alebo si čistiť zuby. 3. Granule sa rozpúšťajú v dutine ústnej najlepšie pod jazykom a sliny sa postupne prehĺtajú. Granule sa môžu rozpustiť v pohári čistej vody a piť po glgoch, dúškoch.

      Homeopatické lieky možno použiť doma či mimo domov na liečbu jedno-duchých  problémov, ako sú modriny, popáleniny, vyvrtnutia, poštípania hmy-zom, či problémov so zažívaním, s pohybovým aparátom. Existuje i homeopa-tická lekárnička prvej pomoci. ktorá obsahuje i lieky proti teplote, zápalom najmä horných dýchacích ciest a pod.

       Závažné stavy, ktoré alopatická medicína vie brilantne vyliečiť ( chirurgic-ké ochorenia ako sú zápal slepého čreva, chirurgické ošetrenia ciev pri infark-toch, zlomeninách vyžadujúcich operačné liečenie a pod, alebo nechirurgické ochorenia ako sú  tbc a zápaly pľúc vyžadujúce antibiotickú liečbu, zápaly moz-gových blán alebo črevné infekcie a pod) nepatria do rúk homeopata a súdny homeopat takéhoto pacienta odmieta a odosiela ho k príslušnému alopatickému odborníkovi. 

        Sclerosis multiplex je veľmi závažné ochorenie postihujúce telo, psychiku, sociabilitu a duchovno pacienta. Pokroky vedy v diagnostike a liečbe tohoto ochorenia sú natoľko markantné, že metódou prvej voľby je alopatická liečbatak ako ju v súčastnosti poznáme. Homeopatiká nedokážu pacienta s SM vy-liečiť. Vedia však  zmierniť niektoré sprievodné nepriaznivé stavy pacienta a vedia zlepšiť i jeho psychiku. Nie je dôvod, prečo by neurológ nemohol s pa-cientom diskutovať i o adjuvantnej homeopatickej liečbe a konzultovať stav pacienta s renomovaným homeopatom.

       Problematické je ovplyvňovanie imunitnej odpovede pacienta s SM. SM je autoimúnne ochorenie a zásah do imunitných procesov - a je jedno, či je alebo nie je  pacient liečený imunomodulačnou liečbou - môže výrazne zhoršiť stav pacienta. Existujú však preparáty, ktoré sa užívajú ako prevencia pred chrípko-vými ochoreniami ( antivirotiká ) a tak sa chrániť pred možným atakom po prebehnutej infekcii. Tieto lieky sa môžu používať i vtedy, keď sa paient dal očkovať proti chrípke.

       Treba si však uvedomiť, že liečba homeopatikom je beh na dlhé trate. Ne-treba sa vzdať pri prvom nezdare či neúspechu. Je dôležitá spolupráca medzi neurológom, homeopatom a pacientom. Už z podstaty filozófie homeopatie  ne-môže existovať jednotná, rovnaká liečba sprievodných obtiaží u každého pacien-ta s SM. Tiež z homeopatického hľadiska nemôže existovať jednotný vzorec ordinovania a užívania liekov, pretože homeopatia si uvedomujejedinečnosť pacienta a rešpektuje ho...

        Homeopatia v súčasnosti pracuje s viac ako troma tisíckami homeo-patických liekov. Na rozdiel od alopatickej medicíny, ktorá sťahuje každý rok z trhu niekoľko liekov pre novoobjavené nežiadúce účinky, homeopatia stále používa tie isté lieky, ktoré sa používali pred 200 rokmi. Snáď nové prelomové objavy v kvantovej fyzike a ostatných prírodných vedách nám pomôžu k hlb-šiemu pochopeniu a poznaniu homeopatie. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.

MUDr. Branislav Brežný