Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide ....
Ani sme sa nenazdali a sme v novom roku. Pripomeňme si, čo sa v tomto čase dialo v minulosti a čo prežívame i v tejto dobe, v ktorej žijeme.
Vianočný čas končí a dňom po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy ( 7.1.) a trvajú do Popolcovej stredy ( pohyblivý dátum). Vtedy sa začína veľkonočný pôst, predveľkonočné obdobie, kedy sa kresťania pripravujú na slávenie Veľkej noci.
Podľa literárnych prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území používal ter-mín "mjasopust", ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Čechách a na Morave sa doteraz zachoval termín "masopust", na Slovensku sa udomácnil nemecký termín "fašiangy"- odvodené z nemeckého "fašang" ( vast-schant čo znamená výčap alebo posledný nápoj ).
Pôst pred Veľkou nocou zaviedla katolícka cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné ob-dobie medzi zimou a jarou. Pôst trvá 40 dní, ale keďže sa do pôstu nezapočítavajú nedele, je-ho celková dĺžka trvá 47 dní a končí Veľkým piatkom.
V polovičke trvania fašiangov ( 2. februára - je presná polovička zimy ) sa objavuje svia-tok " Hromnice", čo je ľudové pomenovanie tohoto dňa. Základ tohoto sviatku je židovský. Každá Židovka priniesla 40. deň po pôrode do chrámu svojho prvorodeného syna a podala obeť za očistenie - baránka, chudobnejšie ženy dvoch holúbkov alebo dve hrdličky ( to bol predpis Zákona ). Podľa zvyklostí sa žena po pôrode syna považovala 40 dní a po pôrode dcéry 80 dní za nečistú, nesmela vychádzať z domu.
Tiež Panna Mária s Jozefom priniesli do chrámu Ježiša na 40-tý deň po narodení. V tom čase boli v chráme proroci - starý Simeon a Anna a tu spoznali v dieťati Ježišovi Mesiáša. Simeon nazval Ježiša " svetlom k osvieteniu pohanov a k sláve izraelského ľudu". Tento sviatok sa pôvodne v cirkvi nazýval podľa židovskej tradície sviatkom " Očisťovania Panny Márie", ale v minulom storočí dostal názov " Uvedenie Pána do chrámu".
Sviatok Hromníc a obchádzanie kostola so sviečkami zaviedol b r. 494 pápež Gelasius, aby nahradil sviečkový pochod počas Luperkálií - obdobia, ktoré v starovekom Ríme pred-chádzalo sviatku Hromníc. Luperkálie začínali v druhej polovine januára a vrcholili začiat-kom februára. Zvyky a rituály mali viesť k čistote duše, ktorá sa nazývala Februatio. Vtedajšíposledný mesiac v roku - február- sa pomenoval podľa tejto čistoty, ktorá bola jeho hlavnou náplňou. V tejto dobe sa vykonávali obety a rituály na počesť boha Pluta a bohyne Lunony, ktorým sa rituálne obetovali psy a capy. Z kože zvierat sa vyrábali remene, ktorými na uli-ciach šľahali okoloidúcich, najmä ženy. Zmyslom týchto rituálov bola očista ľudí od hrie-chov a následne zabezpečenie plodnosti v nasledujúcom roku. ".
Zvyk nosiť sviečky do chrámu a posväcovať ich sa začal šíriť asi od 11. storočia. Sviečky dostali názov hromničky či hromničné sviece a spätne sa táto slávnosť volá Hrom-nice. Sviece boli dôležitým ochranným prostriedkom nielen pred búrkou, zapálili sa aj pri umierajúcom, aby sa mu ľahšie odchádzalo na večnosť, pri mŕtvom ako ochrana pred nečis-tými silami. Hromničky sa uplatňovali aj v ľudovom liečiteľstve ako pomôcky pri liečbe, najmä proti boleniu hrdla.
Fašiangy sa končia Popolcovou stredou, niektorí ju volajú aj škaredá streda. Je to prvý deň pôstu pred Veľkou nocou. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Tento popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom sprevádzajú kňazove slová: " Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš." alebo " Kajajte sa a verte v Evanielium". Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa pokáním. Nasledujúce dni nás privedú k Veľkej noci, pamiatke na umočenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Veľká noc, Veľkonočné sviatky alebo i Pascha ( novogrécky - pascha, hebrejsky - pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Pre kresťanov je oslavou zmŕtvychvstania (rsp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho umučení a smrti na kríži. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú. Najstarším svedectvom Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárd z 2.storočia. Oslavy tohoto sviatku sa v cirkvi objavili veľmi skoro.
Pôvod názvu "veľká" treba hľadať v židovskom otroctve v starom Egypte. Keďže faraón nebol ochotný prepustiť Židov, Boh potrestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto rana netýkala. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista. Následne Mojžiš previedol svoj ľud cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil....Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského sviatku pre Veľkú noc - pésach - prechod. iní vysvetľujú slovo pésach ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Pritom obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil (Boh) pre vyvolený ľud a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
V rímskokatolíckej cirkvi oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba končí až 50. dňom slávnosťou "Zoslania Ducha Svätého" ( Turí-ce ). V gréckokatolíckej cirkvi obdobie Paschy ( gréckokatolícki a pravoslávni kresťania na-zývajú Veľkú noc výlučne -Pascha) trvá od "Nedele vzkriesenia" do stredy pred "Nanebo-vstúpením Pána", teda 40 dní.
Turíce či Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica ukončujú Veľkonočné obdobie. V protestantizme (najmä na označenie v Biblii popísaného zoslania Ducha Svätého) sa používa starší výraz "Letnice". Prví kresťania prev-zali slávenie tohoto sviatku zo židovstva, zo sviatku "Šavu´ot", alebo v Tóre nazývaný aj Sviatok týždňov (Chag ha-šavu´ot) a Sviatok žatvy ( Chag ha-kacir). Staroslovanské pomeno-vanie pre obdobie žatvy je "letnica". Odtiaľ pochádza aj názov "Sviatok Letníc", skrátene Letnice. Sviatok Šavu´ot pripadá na 50-tý deň po sviatku Pesach. Kresťania používali pre tento sviatok i názov "Pentecost" (50-tý deň).
Teologicky sa tento sviatok vzťahuje v židovstve na odvodenie Zákona na Sinaji a v
kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Pomeno-vanie Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným Staroslovanským božstvom plod-nosti. Stalo sa to v snahe vykoreniť a pokresťančiť tento pôvodný Slovanský sviatok oslavu-júci silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe. Pravdepodobne sa tak stalo v snahe zjed-notiť pohanské a kresťanské tradície.
Toto "novoročné" obdobie prináša so sebou mnoho zvyklostí, tradícií, porekadiel či prognostík, ktoré veštia novonastúpivší rok. Je to obdobie nielen bujarej radosti, ale aj pôstu, odriekania. Je to aj obdobie nádeje v budúcnosť, oslava novej jari a nového života.
A preto: Láska Zeleného štvrtku, viera Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou. Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov a upevnenie zdravia s prichádzajúcou jarou Vám všetkým i Vašim blízkym praje
MUDr. Branislav Brežný