Jarné upratovanie
Keď som bol malý, stará mama začínala mi rozprávať príbehy slovami: Za siedmymi horami..... Ja som modernejší, pripravujem svojich vnukov reálnejšie do života. Žiadna rozprávka, ale príbehy, ktoré som zažil. Bojím sa však, že aj moje rozprávanie budú raz moji vnuci a pravnuci považovať za rozprávku. A tak rozprávanie začínam: Keď som bol malý, žilo sa úplne inak... Áno, žili sme a riadili sme sa sviatkami a ročným obdobím. A tak sa na jar robilo jarné upratovanie.
Najskôr sa upratoval dom. Gruntovalo sa, ako sa hovorilo, od podlahy. Počas zimy sa kúrilo v peciach a do domu sa donášalo rôzne palivo, drevo, uhlie, vynášal sa popol. Z kúrenia boli zaprášené všetky izby, bolo treba povymetať, koberce vyprášiť, záclony navoňané dymom vyprať. V niektorých domoch sa vymieňala slama v posteliach. My sme boli moderní, mali sme matrace, tie sa museli tiež vyprášiť a navoňať.
Keď zišiel sneh, upratovalo sa na dvore, v záhradke. Pripravovalo sa na výsev semien a pestovali sa priesady. Najskôr to boli papriky v truhlíkoch na okennom parapete, nasledovali rajčiny, rôzne letničky. To všetko preto, aby dom a záhrada boli pekné, oku lahodiace a aby aj prinášali úrodu. Aby dom a záhrada začali v novom roku nový život.
Jarné upratovanie sa netýkalo len domu, obydlia a jeho okolia. Týkalo sa aj upratovania svojho vnútra, duše. A propos, názorov, čo je duša je veľa a odzrkadľujeto aj uhol pohľadu. Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je spomínaná v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod. a nesie označenie pre oživujúci princíp, najčastejšie človeka. Duša je teda nositeľom mravného a duchovného života a priesečník citu, vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností.
Už Aristoteles pojednáva o duši: Duša je tej istej podstaty ako telo; je formou tela, je životným princípom. Duša (u rastlín vegetatívna, u živočíchov zmyslová, u človeka mysliaca) je podstatná a aktívna zložka indivídua, je bytostnou jednotou jeho prvkov. Keďže u človeka je navyše rozumová, umožňuje mu pochopiť a poznať jestvujúce ako jestvujúce, jeho najvyššie princípy, ktorých skúmanie patrí filozofii či teológii.
V každom ohľade jarné upratovanie v duši bolo ponechané na obdobie tesne pred Veľkou nocou. Bolo potrebné usporiadať si svoje vnútro, aby sme mohli aj vnútorne prežívať tieto sviatky, ich tajomstvá. Bolo potrebné sa očistiť od hriechu spytovaním svedomia. A spytovanie svedomia je psychohygiena, vnútorne očisťujúca sila.
V monoteistických náboženstvách ( v kresťanstve, judaizme i islame ) o hriechu hovoríme, že "hriech je slobodné a vedomé porušenie Božieho príkazu ( prirodzených zákonov ľudstva ) vo vážnej veci". Teda aby sa mohlo hovoriť o hriechu, musia byť splnené tri podmienky: sloboda, vedomie a vedomosť o veci. Aj vnútorné precítenie, či uvedomenie si hriechu, je rôzne. Ak sa previníme voči blízkej osobe, "hryzie" nás svedomie, trápime sa tým. Keď však urobíme to isté osobe neznámej, nemáme pocit hriechu, neuvedomujeme si ho, nereflektujeme svoje správanie. I preto pri spovedi ( alebo zamyslení sa nad svojim konaním ) je potrebné pripomenúť si svoje "nevedomé" hriechy voči okoliu, ozrejmiť si, či svojim konaním som nemohol niekomu ublížiť, uraziť ho alebo spáchať krivdu. Súčasne si tým uvedomujeme si tým svoju nedokonalosť a krehkosť vo svojom správaní ( nie ospravedlnenie ).
Prajem Vám, aby Vaše jarné upratovanie vymietlo neporiadok z príbytkov a jeho okolia, napravilo nielen dysharmóniu tela, ale aj duše. Prajem Vám radostne prežitie veľkonočných sviatkov. Nech váš dom je plný pokoja, stôl hýri hojnosťou a srdcia blízkych sú naplnené láskou a porozumením.
Váš Branislav Brežný