Vyhľadávanie

Kontakt

Klub sclerosis multiplex Považská Bystrica
Hliny 1312/135
017 07 Považská Bystrica

Čislo účtu IBAN: SK55 0900 0000 0003 6041 3183
IČO: 008969000013

klubsmpb.blogspot.com

0904-487 594

klubsmpb@gmail.com

Klinicky izolovaný syndróm a liečba glatiramer acetátom.

28.08.2015 17:22


    Skleróza multiplex je autoimunitné zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Zápalový proces je a priori nasmerovaný voči obalom nervových vlákien tvorených myelínom. Diagnostika ochorenia sa opiera vo väčšine prípadov o typický klinický priebeh relaps - remitujúceho ochorenia a o nálezy na magnetickej rezonan- ciii a v mozgovo-miechovom moku. 

    História diagnostiky a liečby SM prešla dlhým vývojom. Kritériá  na stanovenie SM podliehajú revíziám na základe nových zistených skutočností o SM, opierajúc sa o najnovšie, najmä zobrazovacie a vyšetrovacie metódy. 

   Napriek tomu, že v dnešnej dobe  máme moderné vyšetrovacie metódy, v prvom kontakte sa mi osvedčili "staré"  kritéria podľa McAlpine-ho.  Pri diagnostickej rozvahe sme používali  tri stupne diagnostiky SM: pravdepodobná, možná a istá SM. Stanovenie diagnózy definitívnej SM bolo na základe priebehu ochorenia, teda klinického pozorovania. To trvalo určitý čas, ktorý tč. považujeme za premrhaný.    

    Preto  pri uvažovaní o možnej SM zapájame do diagnostiky celú plejádu vyšetrení na potvrdenie tohto zákerného ochorenia a tak  už pri prvom klinicky zachytenom ataku a pri súčasnom naplnení MRI parametrov ( pre disemináciu ložisk demyelini-zácie v priestore a čase ) stanoviť definitívnu diagnózu SM. Na základe tohoto môžeme hovoriť o klinicky izolovanom syndróme, prvom klinicky zachytenom ataku a definitívne diagnostikovanej skleróze multiplex. 

    Postihnutý človek nemusí prísť k lekárovi hneď pri prvom ataku a nemusí byť odoslaný na neurologické vyšetrenie praktikom hneď. Väčšinou prvý atak ochorenia býva prehliadnutý, pretože jeho príznaky nie sú alarmujúce. Mnohokrát  až MRI potvrdí, že sa jednalo o klinický izolovaný syndróm.  Preto je dôležitý i MRI popis ložisk vyvíjajúcich sa v priestore (multiplex) a čase ( relapsy a  remisie).

      Práve MRI vyšetrenie  mozgu a miechy sa stalo akýmsi indikátorom kvality liečby SM už na úrovni klinicky izolovaného syndrómu. Sledoval sa účinok podávania glatiramer acetátu (GA) pacientom s SM. Už v r 2008 bola zhodnotená klinická aj MRI štúdia, ktorá vykazovala nízku aktivitu choroby s minimálnou progresiou:  u 57% pacientov bolo EDSS stabilné alebo došlo k jeho zlepšeniu, u približne 2/3 pacientov užívajúcich GA  pri  liečbe už 15 rokov nedošlo k prechodu choroby do štádia sekundárnej progresie, 82% pacientov bolo naďalej schopných chôdze bez opory. V inej štúdii bol signifikantný (štatisticky významný ) účinok liečby GA  zaznamenaný už po 6 mesiacoch. Dlhodobé sledovanie pacientov vykázalo negatívny efekt oddialenia začatia liečby GA a pravdepodobnosť potreby pomôcky pri chôdzi bola po 6 rokoch signifikantne zvýšená u pacientov liečených v prvých 9-tich mesiacoch placebom.

   Vplyv  liečby  GA  klinicky izolovaného syndrómu  na oddialenie konverzie ochorenia do klinicky definitívnej SM bol skúmaný u 500 pacientov s prebehnutým jediným atakom. Výsledkom bolo významné spomalenie vývoja choroby a teda i skrátenie doby do druhého relapsu. Riziko konverzie do definitívnej SM sa znížilo o 45%, čas do výskytu ďalšieho ataku bol o 115% dlhší v porovnaní s placebom ! Celkovo po 5 rokoch trvania štúdie bolo 66,7% pacientov liečených od počiatku GA bez relapsu, pacienti zo skupiny oddialeného začatia liečby GA boli bez relapsu v 50,4% !

     Prínosom, benefitom, týchto štúdií je poznatok, že je potrebné liečiť demyelizač-né ochorenia typu sclerosis multiplex hneď od začiatku! A to už od stanovenia  diagnostického kritéria - izolovaného klinického syndrómu. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou  môže potvrdiť definitívnu diagnózu sclerosis multiplex už na úrovni klinicky izolovaného syndrómu a vie posúdiť  priebeh a úspešnosť liečby. 

      Napriek tomuto všetkému nevieme dopredu odhadnúť priebeh ochorenia u konkrétneho pacienta. V rozhodovaní, ktorým liekom začať liečbu a aký postup zvoliť, by nám mohlo pomôcť objavenie "biomarkerov" či iných ukazovateľov, ktoré by predikovali vývoj ochorenia u konkrétneho pacienta pri užití konkrétneho lieku. Žiaľ, takýto "ukazovateľ" zatiaľ nemáme a je zatiaľ na úrovni sci-fi.     


MUDr. Branislav Brežný