Korona, korona, korona naša....
Takto sa to začalo: Crn, crn..
"Haló, zdravím Ťa doktor, tu Jarmila. Počul si, premiér zakázal akékoľvek zhromažďovanie. A my máme akcie, aj národný zjazd, aj zbierky aj Deň slnečníc... a ešte kopu iných vecí". - znelo z telefónu. Hlas bol plný očakávania, sklamania ale aj srdu.
"Nuž čo, hovorím, musíme sa podrobiť nariadeniam. Bude to ťažké, ale musíme sa prispôsobiť. Nie je to len otázka akcií na celoslovenskej úrovni, ale aj práca v kluboch, v mestách, na verejnosti". - povedal som
V hlave mi hýrilo množstvo otázok, ale ako to na Slovensku býva, aj otázky, ako tieto nariadenia obísť, či ignorovať. Žiaľ, nenašiel som inú možnosť, ako sa prispôsobiť, i keď moje "JA" bolo niekde v neurčite. Nakoniec, situácia to vyrieši. Aj vyriešila.
V našom malom, regionálnom, ponímaní to znamenalo zmrazenie všetkej činnosti klubu. V podstate všetci esemkári sme chránené osoby a ak sme mali už 60 rokov, tiež. Na vzájomnú komunikáciu nám ostali telefóny, esemesky či ememesky, či ako sa tým novodobým výdobytkom spojovacej techniky hovorí. Sedeli sme doma na zadku a čakali. Televízia i rádio na nás chrlili / a aj teraz chrlia/ správy o výskyte COVITu-19 vo svete a ako to už býva, ako sa k nám zakráda a čaká SARS II, aby na nás skočil. Ovládol nás strach. Strach z každodenného života, strach nielen z nového, ale aj z toho, čo bolo zabehnuté - návštev v kruhu rodiny a príbuzných, návštevy "klubistov" boli vyslovene TABU.
Ale prišla nová doba, uvoľnenie. V pondelok, 22. júna, sme sa v priestoroch našich priateľov z Cirkvi adventistov siedmeho dňa, stretli na klubovej schôdzke. Jún mávame vyhradený na duchovné cvičenia a ani teraz sme nenechali bokom duchovné "obžerstvo". Pripomenul som, čo nám korona kríza dala a čo nám vzala. Pripomenul som trinásť téz r.k. pápeža Františka o správaní sa počas tejto doby a akých nedobrých a ľudstvu nedôstojných konaní sa máme zrieknuť, postiť sa od nich. Myšlienky, ktoré odzneli mali aj svoju odozvu. Skutočne sme si pripomenuli, že zdravie, rodina a spoločnosť blízkych je na prvom mieste. Mamon nám spokojnosť v duši nespraví.
Nasledovalo "obžerstvo" telesné. Šunkové či syrové obložené chlebíky, zákusky či dva druhy vína na utvrdenie zdravia netrvali dlho. Popri tom sme sa dohodli na zrušení rekondície v Grécku, v Liptovskom Jáne. Zato sme sa v dvojnásobnom množstve prihlásili na kúpeľnú rekondíciu v Turčianskych Tepliciach. Snažili sme sa upraviť plán práce. Šéfka kontrolného výboru, Majka Krajná, si len povzdychla, - nuž čo, keď je tá kríza, biť nemôžem, a ani by to nepomohlo. Lebo ohýbaj ma mamko už na mňa neplatí, - riekla.
Rozprávaniu či besede medzi členmi nebolo konca. A ak by už nehrozilo zmeškanie spojov, besedovalo by sa ďalej. Neviem, kedy naposledy bola taká krásna nálada medzi členmi klubu. Boli k sebe pozorní, empatickí, každý povedal, ako sa mal, čo prežil. Najčastejšie sa spomínalo, že nám všetkým chýbali osobné stretnutia v klube. Telefóny nenahradia pocit a radosť so spoločného stretnutia.
MUDr Branislav Brežný