Na margo článku "Očkovanie"...
So záujmom som si prečítal článok Vojta z Revúcej, ktorý vyšiel v treťom čísle našej Nádej-e. Hovorí o dileme: očkovať či neočkovať? Áno, je to otázka hodná Shakespearovho Hamleta..... Aby sme sa mohli rozhodnúť, ktorú cestu zvolíme, pokúsim sa načrtnúť problematiku očkovania u nás.
Pod pojmom očkovanie, imunizácia, vakcinácia, alebo laicky - "štepenie" - rozumieme aktívne získanie špecifickej imunity. Do tela aplikujeme očkovacie látky ( vakcíny ) rôznym spôsobom: môže to byť podanie očkovacej látky do svalu, pod kožu, do kože, vtláčaním do kože - skarifikáciu, prípadne do úst. Môžeme aplikovať očkovaciu látku monokomponentnú ( proti jednej infekčnej chorobe ) alebo multikomponentnú ( proti viacerým chorobám alebo proti jednej chorobe, ak má choroba viacero kmeňov, ktoré chorobu vyvolajú ).
Vakcíny môžu byť: 1. živé. Tieto vakcíny obsahujú živé zárodky so zmene-nými pôvodnými vlastnosťami, sú to tzv. atenuované kmene . Do tejto skupiny patria napr.: Sabinova vakcína proti detskej obrne, BCG vakcína proti tuberku-lóze ...., a tiež kmene antigénne príbuzné ako je napr. vírus vakcínie, ktorým sa imunizuje proti pravým kiahňam. 2. bakteríny. Do tejto skupiny radíme vak-cíny pripravené zo šetrne usmrtených zárodkov. Sú to predovšetkým očkovacie látky proti týfusu, paratýfusu, čiernemu kašľu... 3.anatoxíny. Sú to toxíny zbavené svojej toxicity väzbou na formalín. Sem patria najmä anatoxín difteric-ký ( záškrt ), tetanický .....
Zvláštnou skupinou liekov proti infekčným chorobám sú antitoxické séra.Tieto séra sa pripravujú z krvi infikovaných zvierat. Séra priamo obsahujú ob-ranné látky proti infekčnému činiteľovi a hovoríme o pasívnej imunizácii. Sem patrí predovšetkým antitetanické sérum, sérum proti besnote....
Očkovacie látky na aktívnu imunizáciu by sa mali podávať osobám bez akút-ne prebiehajúcej infekcie a v rekonvalescencii po nich. Ak sa podávajú tieto vakcíny ústami, kontraindikáciou je akútna vredová choroba žalúdka a dvanás-torníka. Lekár sa vždy pred aplikáciou očkovacej látky pýta na zdravotný stav očkovanca aby mohol odhaliť možné kontraindikácie očkovania.
Očkovania proti infekčným chorobám nie sú žiadnou novotou! Prvú aktívnu imunizáciu v novodobej histórii zaviedol do medicíny Angličan Jenner v roku 1796! Všimol si, že dojičky kráv, ktoré prekonali tzv. kravské kiahne neochoreli na pravé kiahne (variola vera). Prenosom hnisu z kožných vyrážok chorého na zdravého jedinca síce vyvolal ochorenie na kravské kiahne, ale následne sa oč-kovanec stal imúnnym proti pravým kiahňam.
Bádanie v chémii, biológii a v medicíne postupne prinášalo svoje ovocie najmä v druhej polovine 19. a začiatkom 20. storočia, kedy sa objavili také zvučné mená ako Pasteur, Lister, Koch, Shiga, Ehrlich, Behring.... a mnoho a mnoho ďalších.
Po druhej svetovej vojne v ČSR bol vyhlásený boj proti infekčným choro-bám. Nielenže sa rozšíril lôžkový fond infekčných oddelení, vybudovala sa hy-gienická služba, ale zaviedla sa aj aktívna imunizácia obyvateľstva a to celo-plošne. Vypracovali sa očkovacie plány a tie sa dostali do zákona o zdraví ľudu. Vypracovala sa jednotná schéma pravidelného očkovania proti infekčným cho-robám. Bolo to očkovanie proti: tuberkulóze, čiernemu kašľu, záškrtu, detskej obrne, pravým kiahňam a tetanu. Okrem týchto očkovaní je možné očkovať u vybraných osôb proti týfusu, besnote, osýpkam, ružienke, cholere, chrípke, HPV vírusom, kliešťovej encefalitíde, žltačke.... Hlavný hygienik môže pri epidé-miach, povodniach, vojnovom stave a pri rôznych mimoriadnych situáciách na-riadiť hromadné očkovania podľa potreby.
Zastavím sa teraz pri niektorých očkovaniach. Očkovaním proti tuberkulóze sme docielili stav, kedy tak výrazne poklesol výskyt tohoto ochorenia, že sme pristúpili k zrušeniu mnohých tuberkulóznych liečební a tuberkulóza sa lieči len v niektorých nemocniciach na Slovensku. V ostatnej dobe však zaznamenávame nárast tohoto ochorenia nielen u dospelých ale i u malých detí. Tohoto roku som videl 3,5 ročné dieťa, operované na detskej ortopédii v Žiline pre tuberkulózne zbortenie troch hrudných stavcov, ktoré bolo ochrnuté na obe dolné končatiny.... Rodičia odmietli očkovanie....
Očkovanie proti záškrtu - diftérii- má za následok prakticky vymiznutie to-hoto ochorenia. Okrem očkovania v prevencii máme v liečbe aj antidifterické sé-rum. Záškrt bol zaťažený vysokou úmrtnosťou detí ešte koncom päťdesiatych rokov 20. storočia.
Očkovanie proti čiernemu kašľu - pertusis - je tč. asi najdiskutovanejšou témou. U očkovaných detí a dospelých infekcia prebehne tzv. abortívne, len s príznakmi kaška, ako býva u bežných prechladnutí. V čase antibiotík klesla ú-mrtnosť detí na toto ochorenie asi na 1%. Ochorenie sa prejavuje náhlym zách-vatom kašľa, niekedy i 100 krát za deň, dieťa sa pri tom dusí...Najhoršie je to u dojčiat, u detí sú však časté zápaly mozgu, krvácania do mozgu, zápaly pľúc.... Vo vyspelých krajinách býva očkovanosť až 90%-ná, napriek tomu sa vysky-tuje toto ochorenie najmä v sociálne slabších vrstvách obyvateľstva a pri nízkom hygienickom štandarde.
Očkovanie proti tetanu poskytuje vynikajúcu ochranu obyvateľstva, prejavu-júcu sa 25-30 násobnou redukciou chorobnosti. Úmrtnosť u rozvinutého tetanu je až 80%-ná, je vysoká najmä u detí a starších ľudí. V Československu v ro-koch 1974-1975 bolo pre mimoriadne zlú epidemickú situáciu nariadené mimo-riadne očkovanie celej populácie proti tetanu. V ČSR bolo pred očkovacou ak-ciou hlásených asi 65 ochorení ročne, už v r.1976 bolo hlásených v ČSR len 6!.
Súčasné podávanie antitetanického séra výrazne znížila úmrtnosť pacientov aprispela k ľahšiemu priebehu ochorenia. V ostatných časoch preočkovanosť po-pulácie klesá, môžeme očakávať nárast ochorení. Za svojej praxe som videl len dva prípady tetanu, na infekčnom oddelení v Púchove. Oba boli odoslané na in-fekčnú kliniku v Bratislave. Jeden pacient tetanu podlahol...
Očkovanie proti variole je v tomto období už bezpredmetné. Je to historic-ky prvé infekčné ochorenie, ktoré sa celosvetovo podarilo zlikvidovať! A to pre-dovšetkým aktívnou imunizáciou, karantenizáciou a izoláciou ohnísk výskytu. Očkovanie sa robilo skarifikáciou- vtláčaním kvapky očkovacej látky lancetkou alebo ihlou do kože, pričom sa poškodil len povrch kože. Typické miesto bolo nad úponom deltového svalu na ramene a zanechalo typickú okrúhlu jazvu. Oč-kovanie bolo zaťažené postvakcinačnou komplikáciou- encefalitídou, demyeli-nizačného typu s úmrtnosťou l4- 58%. Táto komplikácia sa vyskytla asi 1 prípad na 100 000 očkovancov.
Očkovanie proti detskej obrne sa v ČSSR zaviedlo v r. 1960. Očkovaciu látku sme dostali ako dar z USA. Od vtedy nie je hlásené ani jedno ochorenie. Pôvodca ochorenia má tri kmene, očkuje sa na dva razy, získava sa celoživotná imunita. Podáva sa ústami. Očkovanie napriek vynikajúcej úspešnosti musí pok-račovať naďalej, pretože vírus sa nachádza v splaškovej vode ( jedná sa o typic-ký enterovírus, vírus sa dostáva do zažívacieho traktu ). Divoké kmene polio-myelitídy sa našli v povrchových vodách na Záhorí a v Čunove pri Bratislave ( predpokladá sa transfer z Rumunska ).
Z ostatných očkovaní by som vypichol ešte očkovanie proti chrípke. V r 1918 Selter objavil chrípkový vírus a jeho prenos na človeka. Bolo to v období končiacej sa I. svetovej vojny, kedy zúrila tzv. Španielska chrípka, Španielka. Za obeť jej padlo viac ľudí, ako boli všetky straty vojakov počas vojny v poli.... Okrem toho sa zistil súčasný výskyt baktérie Haemophilus infuenzae ( po slo-vensky Krvoľub chrípkový ), ktorú v r. 1892 Pfeiffer pomenoval "chrípkový bacil". V poslednej dobe sa ukázalo, že za úmrtiami nebol priamo vírus chrípky, ale Haemofilus infuensae. Ľudia strádajúci vojnou rýchlo ochoreli na chrípku a superinfekcia baktériou vyvolala terminálny krvácajúci stav. V niektorých rodinách úmrtnosť bola až 100%-ná! Od tejto doby zisťujeme väčšie či menšie epidémie chrípky, asi v l0 ročných intervaloch.
Chrípku spôsobujú vírusy chrípky skupiny A, B a C. Zdrojom nákazy sú chorí ľudia, prípadne nosiči. Prenos chrípky sa uskutočňuje kvapôčkovou infek-ciou - pri kašli a kýchaní sa do prostredia uvoľňujú drobné kvapôčky slín a sek-rétov slizníc obsahujúce vírus chrípky. Rýchlosť kvapôčok letiacich vzduchom je až 180 km/sek. Vnímavosť človeka na vírus je veľká, môže ochorieť naraz aj 30% obyvateľstva. Inkubačná doba ochorenia je 1-2 dni, zriedka 3 dni. Imunita proti chrípke je len krátkodobá a chráni len proti typu, ktorý ochorenie vyvolal. Vírus chrípky je "náchylný" na mutovanie, na zmenu svojich antigénnych vlast-ností, takže počas chrípkového obdobia ( neskorá jeseň až skorá jar ) môžeme ochorieť na chrípku počas jednej "sezóny" i dva razy.
Nie vždy má chrípka priaznivý priebeh. Môžu sa objaviť komplikácie - bakteriálne zápaly horných dýchacích ciest a pľúc, zápaly osrdcovníka, srdco-vého svalu či dilatačná myokardiopathia..., u oslabených jedincov a starších ľudí sa môže vyskytnúť aj zlyhanie srdca a následne smrť.
U pacientov s SM je nutné každé teplotujúce ochorenie a najmä chrípkový stav riadne vyležať a dopriať si dlhšiu rekonvalescenciu. Liečba chrípky u pa-cienta s SM patrí jednoznačne do rúk lekára! Priebeh SM sa môže zmeniť nielen objavením sa relapsu, ale aj výrazným nárastom neurologického deficitu u pri-márne či sekundárne progresívnej formy SM.
V ostatných rokoch sa v odborných kruhoch hodne diskutovala problema-tika očkovania proti chrípke u pacientov s SM. Dospelo sa k záveru, že očkova-nie proti chrípke je pre SM-kára benefitom, odporúča sa očkovať aj rodinných príslušníkov. Očkovať proti chrípke je výhodné už koncom septembra, pretože na vytvorenie protilátok potrebuje ľudský organizmus určitý čas. Treba tiež po-vedať, že človek je nasýtený ovocím a zeleninou, v plnej kondícii a prípadné ne-priaznivé účinky očkovania vie rýchlo a v plnej miere eliminovať.
Ak sa chrípka v rodine vyskytne, je potrebné chorého izolovať, minimali-zovať styk chorého s SM-károm. Je vhodné zabezpečiť nešpecifickú prevenciu pred chrípkou prísunom vitamínov v prirodzenom stave i v liečebných príprav-koch. Homeopati odporúčajú užívať preventívne Oscillococcinum 1 tubičku lx za týždeň, v prípade chrípky až 3 tubičky denne. Tiež sa môže v chrípkovom ob-dobí preventívne užívať Influenzinum 15 Ch päť granúl lx týždenne, pri výskyte chrípky 3-5x denne päť granúl...
Zhruba v ostatných dvoch mesiacoch zapĺňajú rubriky novín, časopisov aj iných masovokomunikačných prostriedkov informácie o Ebole. Toto ochorenie je zaťažené vysokou úmrtnosťou nielen v miestach doteraz prirodzeného výsky-tu ale i vo vyspelých krajinách, kam sa následne už infikovaní pacienti dostali letecky. Všetci zainteresovaní vidia v očkovaní jedinú možnú prevenciu, hoc na-teraz dostupné vakcíny nie sú klinicky dostatočne vyskúšané...
Obdobnú situáciu sme zažili i my v začiatkoch imunizácie. A treba pove-dať, že "vynález" aktívnej imunizácie bolo snáď to najlepšie, čo zdravotníci ľudstvu v prevencii infekčných ochorení vôbec dali. V prospech očkovania ho-voria státisíce zachránených ľudí. I preto je vhodné ponechať diskusiu o očko-vaní na odborníkov a osvojiť si ich úsudok.
MUDr Branislav Brežný
P.S.
Po napísaní článku obehla ako blesk z jasného neba Slovenskom správa, že v Revúcej zomrelo 1 mesačné dieťa na čierny kašeľ. V ich rodine sa vyskytuje ešte jedno staršie dieťa, ktoré tiež malo príznaky čierneho kašľa....Stalo sa to napriek ére antibiotík, ére dostupného zdravotníckeho ošetrenia. Žiaľ, toto ochorenie si vybralo krutú daň. Je to tragédia rodiny. Ich sa treba pýtať ...... a viem, čo mi odpovedia.