Na pravé poludnie

alebo v hodine dvanástej či za päť dvanásť. Asi takto sa hovorí, keď "dozrie" alebo nastane ten "pravý" čas, keď je dielo dokonané. A teraz, koncom leta po prázdninách a dovolenkách, nastal čas akejsi rekapitulácie toho, čo sme v poslednej dobe zažili. Bola to zaujímavá doba a nie vždy priniesla niečo pekné, pozitívne. Aj preto som pre vás pripravil dve úvahy. Delí ich od seba temer 2000 rokov. Porozmýšľajte o nich, posúďte či nám tieto príbehy majú čo povedať a čo z nich platí aj v dnešnej zložitej "kovidovskej" dobe.

    Evanjelista Marek ( Mk 7, 1-8, 21-23) píše o príhode, kedy farizeji a zákonníci videli niektorých učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Židia totiž nejedia, pokým si ruky neumyjú až po zápästie, keď prídu z trhu nejedia, kým sa nevykúpu. Tiež umývajú čaše, džbány, medenice a postele. Neskôr Ježiš povedal zástupu - Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka... lebo zvnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka.

    Mnohí z nás videli klasický western z päťdesiatych rokov minulého storočia. Získal štyroch Oskarov. Jeho názov je Na pravé poludnie. Jeho dej sa odohráva kdesi v malom meste Západu. Šerif sa dozvie, že z väzenia prepustili desperáda, ktorý v minulosti sužoval mesto a prisahal jeho obyvateľom, že sa príde pomstiť aj so svojimi kumpánmi.  Šerif, hájac zákon, hľadal pomoc medzi obyvateľmi mesta. Prví, čo ho opustili, boli jeho pomocníci, odovzdali šerifskú hviezdu so slovami, že sa nedajú zabiť. V kostole sa zišli obyvatelia mesta a medzi nimi panovali tieto myšlienky: Nech sa šerif stará, je za to platený. Nie je to naša vec - je to medzi ním a pištoľníkmi. My sme vybudovali toto mesto, prosperujúce, môžu sa v ňom bezstarostne vychovávať naše deti. Neprajeme si konflikt. Choď preč, neprivolávaj na nás pohromu.

    Šerif sa však sám postavil proti zlu a hoc zranený tento zápas vyhral. Odchádza z mesta už ako radový občan aj so svojou manželkou, s ktorou sa v ten deň ráno zosobášili.

    Ak sa na tieto príbehy pozerám dnešnými očami - nemyslím, že by sa za tie roky niečo zmenilo. Pred viac ako 2000 rokmi sa na Blízkom východe dodržiavali hygienické opatrenia, ktorých dodržiavanie dnešná doba tiež vyžaduje. Sú to opatrenia nielen tela, ale aj duše. My si myslíme, že sme požiadavkou dodržiavania hygienických opatrení "objavili Ameriku", ako nový výmysel vedúcich činiteľov spoločnosti. Správanie sa jednotlivcov i celých skupín pripomína - ja nič, ja muzikant. Mňa (a mojej rodiny) sa to netýka. Urob, zariaď, vymysli a urči smer diania, ktorý bude mne(!) vyhovovať. Ostatní ma nezaujímajú. Ja a po mne potopa!

    Pandemická doba vplavila na povrch negatívne vlastnosti človeka. Táto doba rozdeľuje rodiny, priateľov, polarizuje spoločnosť. Nevieme sa orientovať čo je pravda, čo je dobro a zlo. Popustili sme uzdy nešvárom a stanovili sme si nové idoly. Avšak nie idoly rozumu či krásna, ktoré reflektujú prirodzené zákony bytia. K slovu sa dostáva bezbrehý liberalizmus, ktorý vedie k popieraniu prirodzeného. A tak sa k slovu dostáva znevažovanie, osočovanie, zlomyseľnosť a hlúposť. Až príliš často a s veľkým priehrštím sa zdravotníkom dostáva skrivodlivosť, stávajú sa cieľom útokov rôznych skupín obyvateľstva.

    Vieme si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zdravotníci povedali, že odchádzajú a robte si čo chcete? Že by nechali národ napospas. Že by odišli tam, kde ich budú vnímať nie ako nepriateľov ale ako ľudí, ktorí prinášajú možnosť, ako sa z tejto situácie dostať.

    V týchto dobách "štartuje" aj u nás tretia pandemická vlna COVOD-19, jeho delta variant. Dokonca sa uvažuje o možnej novej mutácii a ochorení COVID-22. Je aj na tomto mieste správne uvažovať o aktívnej imunizácii treťou dávkou vakcíny. Rozmýšľa sa aj nad vakcínou, ktorá by bola spoločná pre COVID aj pre chrípku. Ak by sa v krátkej dobe nevyvinula, bude tú čas októbra a novembra, kedy je vhodné dať sa zaočkovať proti chrípke.

    A nezabúdajme ani na pobyt v prírode, na načerpanie životných síl pred zimnou nepohodou. Ja jeseň je čas burčiaku. Nezabúdajme naň. Je to "bonanza" na vitamíny, minerály, enzýmy i kyselinky a za nimi je slnko, darca života. Je to  koncentrované dobro. 

    Prajem Vám, aby ste prežili tohoročnú jeseň v plnom zdraví aj v kruhu svojej rodiny, aj v kruhu priateľov z klubu.

                                                                         Váš  Branislav Brežný