Nielen prijímať...
Koniec roka a začiatok nasledujúceho kalendárneho roka nám prinášajú možnosť prežiť krásne chvíle so svojou rodinou, so spolupracovníkmi i s priateľmi. Adventný čas nás má skľudniť, spomaliť naše životné celoročné tempo. To preto, aby sme si mohli vychutnať to všetko krásne čo sme pripravili nielen druhým ale aj sami sebe.
Predvianočné aktivity počas decembra gradujú. Stávame sa akýmisi milšími a láskavejšími k okoliu, k spolupracovníkom, ale myslíme aj na núdznych, často neznámych ľudí. A tak akosi častejšie poniektorí z nás siahajú hlbšie do vreciek po peniažtek alebo zakúpia vianočný darček deťom zo sociálne slabších vrstiev, prípadne sa zúčastňujú charitatívnych akcií. V tomto období myslíme predovšetkým na Vianoce a Štedrý večer. A v úzadí sa ukazuje Nový rok. Akási bodka za sviatočnými dňami.
Klub v Považskej Bystrici každoročne spája novembrovú a decembrovú schôdzku do jedného stretnutia. Na ňom slávime klubové Vianoce, stretnutie či posedenie pri stromčeku. V tomto roku to bolo v pondelok, desiateho decembra. Už tradične sa schádzame v hojnom počte, temer všetci a prídu i tí, ktorým sa počas roka len veľmi ťažko podarí dostať z domu. Je to krásne popoludnie či podvečer. Máme si čo povedať, pospomínať. Tiež však kuť plány na budúci rok.
Ale akoby to bolo bez pohostenia? Tí, ktorí mohli, začali aperitívom. V ponuke bolo biele i farebné. Tuhé. Víno bolo v kapustnici. Z nej sa na nás usmievali voňavé dubáčiky a s nimi súťažilo o našu pozornosť i údené: šunka i klobásky. Spolu to bola báseň, ktorá vytvárala pomyselné nebíčko v papuľke. Medovníčky, rôzne koláčiky i doboškové rezy už robili akýsi "špunt" za dobrotami.
Rozdali sme si darčeky, ktoré pripravil výbor klubu. Avšak veľkým darom pre nás všetkých, a pre predsedu klubu, bolo ocenenie udelené Asociáciou na ochranu práv pacientov SR v kategórii "Môj lekár", za odborný a ľudský prístup k pacientom, ktorý odovzdala doktorovi Brežnému Helenka Bottková. Žiaľ, pre zdravotné problémy sa osobne nemohol 23. novembra v Bratislave zúčastniť prebratia tohto ocenenia, zastúpila ho prezidentka SZSM Jarka Fajnorová.
V nadpise som hovoril "nielen prijímať..." a nadpis by mal pokračovať slovami "ale aj dávať". To dávať neznamená len rozdať si darčeky medzi sebou, ale urobiť aj niečo pre druhých, mimo nášho klubu, mimo nášho zväzu... Zviditeľniť klub aj zväz na verejnosti, ukázať, že aj esemkári, hoci majú ťažký život sú ochotní urobiť niečo dobrého i pre toho druhého. Prezentovať na verejnosti solidárnosť s inými zdravotne či sociálne znevýhodnenými ľuďmi. Teda, inými slovami povedané, nielen "natŕčať ruku", ale aj rukou dať.
Spomenul som aj charitu. Nuž, po piaty raz sme sa zúčastnili Vianočných trhov vo Sverepci. Je to obec susediaca s Považskou Bystricou. Aj tu žijú ľudia so svojimi radosťami i starosťami, problémami. Tieto trhy sú benefičnou akciou, každé vyzbierané Euro ide na dobrú vec. Organizátori tejto akcie v tomto roku venovali celú zbierku trojročnému dievčatku s mozgovou obrnou, ktorej rodičia pochádzajú z obce a ktorá potrebuje špeciálnu rehabilitáciu. Tú však zdravotné poisťovne nepreplácajú. A keďže dievčatko je zo sociálne slabšej vrstvy, nemohli by rodičia túto starostlivosť svojmu dieťatku poskytnúť.
Každý zo zúčastnených "trhovníkov" chcel pomôcť. Predávali sa domáce moravské koláče, orechové či makové záviny, štrúdľa. Na občerstvenie sa dali kúpiť rôzne dobroty. Vyhľadávaný bol chlieb so šmalcom a s oškvarkami, na vrchu trónila cibuľka. Hneď vedľa sa grilovala cigánska pečienka, klobásky. Deťúrence skôr dali prednosť palacinkám, ktoré boli plnené rôznymi náplňami. Mohli sa pozrieť ako sa pečú vianočné oblátky a ochutnať ich ešte teplé a poliate medíkom. Keďže bolo chladno, teplota bola pod bodom mrazu, na zahriatie sa podával punč: ovocný bez alkoholu pre deti a s alkoholom (mohli sme si vybrať z troch druhov príchutí) pre dospelých.
Náš klub varil kapustnicu. Kotol mal 70 litrov a predala sa všetka. Chutila až tak, že si "domorodci" doniesli zaváracie poháre i obedáre a brali si ju domov. Tešili sa, že táto dobrota nebude chýbať na nedeľnom stole. Sušené dubáčiky venovala do kapustnice Majka Chudá, ktorá nelenila a ešte v lete vyhnala manžela do hôr, aby ich nazbieral. Časť údenín a koreniny do nej venoval predseda klubu. Viacerí členovia klubu i s rodinami (Majka Krajná z Beluše, Danka Riecka z Visolaj, Anička Remencová z Kunovca) prišli podporiť túto akciu kúpou výrobkov a ochutnali i kapustnicu a porovnávali ju s tou, ktorá bola na klubovej schôdzke.
Vianočné trhy sa reklamovali i v neurologickej ambulancii, takže množstvo pacientov z okolia bolo zvedavých a nedali si ujsť túto akciu. A tá sa vydarila nielen svojou atmosférou, spríjemnením a skrášlením predvianočných chvíľ, ale aj jej ekonomickým prínosom. Veď sa vyzbieralo viac ako 2 150 Eur. Som rád, že aj náš Klub SM v Považskej Bystrici priložil ruku k dielu. Odmenou pre nás boli žiariace očká dievčatka a radosť jej rodičov, že budú môcť i v budúcom roku pokračovať v jej liečení. Nás hrial pri srdci tiež príjemný pocit, že sme mohli i my prispieť k radosti druhých, dovtedy nám neznámych. Spolupatričnosť ľudí spája. Škoda len, že iba v takú krátku dobu na konci roka.
MUDr. Branislav Brežný