OCHRANA PRED INFEKCIOU RESPIRAČNÝMI VÍRUSMI

Všetky respiračné vírusové ochorenia sa šíria najmä vzduchom v kvapôčkach, ktoré pochá- dzajú z dychu, kašľa nebo kýchania infikovaných osôb, ale i kontaminovanými rukami, ktoré sa dotknú tváre. Ochranou pred kontaktom s kvapôčkami obsahujúcimi vírusy sú rúška, ktoré kryjú ústa aj nos. Tie chránia nás pred infekciou a aj druhú(é) osobu(y). Pri kašli a kýchaní sa do prostredia uvoľňujú drobné kvapôčky slín a sekrétov slizníc obsahujúce vírusy. Pri rých- losti kvapôčok letiacich vzduchom treba mať odstup 1,5 - 2 metre, čo by malo byť dostatočné. Bežné dezinfekčné prostriedky zabijú vírus v priebehu jednej minúty. Respiračné ochorenia sa dobre šíria v uzavretých a najmä nevetraných miestnostiach, v kolektívoch - vtedy hovo- ríme o komunitnom šírení.

Dôležité je, aby bol každý v dobrej fyzickej kondícii, zaujal kladný postoj k zdravému ži- votnému štýlu a stravovacím návykom. Je potrebné, aby rôzne chronické ochorenia boli pod kontrolou, najmä cukrovka a kardiovaskulárny aparát. Popri ordinovaných liekoch je vhodné v obdobiach, v ktorých sa respiračné ochorenia vyskytujú vo zvýšenej miere, užívať najmä vitamín C, D a selén.

Osobitnú skupinu cielenej ochrany pred infekčnými ochoreniami tvorí získanie aktívnej imu- nity očkovaním. Pod pojmom očkovanie, imunizácia, vakcinácia, alebo laicky - "štepenie" - rozumieme aktívne získanie špecifickej imunity proti konkrétnemu infekčnému agens. Do tela aplikujeme očkovacie látky (vakcíny) rôznym spôsobom: môže to byť podanie očkovacej látky do svalu, pod kožu, do kože, vtláčaním do kože - skarifikáciu, prípadne do úst. Môžeme aplikovať očkovaciu látku monokomponentnú (proti jednej infekčnej chorobe) alebo multi- komponentnú (proti viacerým chorobám alebo proti jednej chorobe, ak má choroba viacero kmeňov, ktoré chorobu vyvolajú).

Vakcíny môžu byť: 1. živé. Tieto vakcíny obsahujú živé zárodky so zmenenými pôvodnými vlastnosťami, sú to tzv. atenuované kmene. Do tejto skupiny patria napr.: Sabinova vakcína proti detskej obrne, BCG vakcína proti tuberkulóze, a tiež kmene antigénne príbuzné ako je napr. vírus vakcínie, ktorým sa imunizuje proti pravým kiahňam. 2. bakteríny. Do tejto skupiny radíme vakcíny pripravené zo šetrne usmrtených zárodkov. Sú to predovšetkým očkovacie látky proti týfusu, paratýfusu, čiernemu kašľu. 3. anatoxíny. Sú to toxíny zbavené svojej toxi- city väzbou na formalín. Sem patria najmä anatoxín difterický ( záškrt ), tetanický.

Očkovacie látky na aktívnu imunizáciu by sa mali podávať osobám bez akútne prebiehajúcej infekcie a v rekonvalescencii po nich. Ak sa podávajú tieto vakcíny ústami, kontraindikáciou je akútna vredová choroba žalúdka a dvanástorníka. Lekár sa vždy pred aplikáciou očkovacej látky pýta na zdravotný stav očkovanca, aby mohol odhaliť možné kontraindikácie očkovania. Pacienti s chronickými a najmä autoimunitnými ochoreniami by sa mali poradiť so svojim od- borným lekárom.

Z respiračných ochorení aktívne imunizujeme obyvateľstvo len proti chrípke, ktoré je aj najefektívnejšou ochranou pred ňou. Prvý nárast chrípkových ochorení sa očakáva na zák- lade dlhoročných sledovaní v decembri. To znamená, že očkovanie je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až novembra, aby sa včas stihli vytvoriť protilátky. Dostatočná ochranná hladina protilátok, ktoré sa vytvárajú postupne, sa dosahuje asi za 14 dní po očkovaní a pre- trváva 6 až 12 mesiacov.

Očkovacie látky proti chrípke sa od ostatných očkovacích látok odlišujú tým, že ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálnych kmeňov vírusu chrípky cirkulujúcich v pred- chádzajúcej sezóne. Preto je potrebné očkovanie podstúpiť každoročne, čo je do istej miery nevýhoda oproti iným očkovacím látkam, kde sa preočkováva napr. raz za niekoľko rokov. Vakcínu proti chrípke je možné podať každej osobe (okrem kontraindikovaných osôb uvedených v príbalovom letáku vakcíny), ktorá chce znížiť pravdepodobnosť infikovania sa vírusom chrípky. Očkovanie sa odporúča osobám vo vysokom riziku nákazy. Táto skupina zahŕňa osoby 59-ročné a staršie, dispenzarizovaných pacientov (bez ohľadu na vek) s chro- nickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami. Očkovanie sa taktiež odporúča zdravotníckym pracovníkom, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom, ako aj osobám umiestneným v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách a ústavoch sociálnej starostlivosti a osobám žijúcim v kolektívnych zariadeniach (napr. študenti na internátoch). Tiež sa odporúča oč- kovanie tých zamestnancov, ktorí pracujú vo verejnej správe, v doprave, bezpečnostných zložkách, službách. Tiež sa odporúča očkovať cestujúcich do cudziny v čase predpoklada- nej epidémie chrípky. Vakcínu proti COVID-19 nateraz nemáme k dispozícii, i keď už prvé predklinické testy na ľuďoch boli vykonané. Výsledky týchto testov sú povzbudivé. Avšak do bežnej praxe sa dostanú až za niekoľko mesiacov. Slovenská republika vyvíja svoju vakcínu, predpokladá sa, že bude na trhu za dva roky. Či vakcináciu bude treba robiť každoročne (ako

pri proti chrípkovej vakcinácii) nevieme.