Optická koherentná tomografia a SM.
Optická koherentná tomografia a SM. Optická neuritída, retrobulbárna neuritída, je zápalová afekcia zrakového nervu. Je najčastejšou príčinou poklesu zrakovej ostrosti u pacientov v produktívnom veku. Optická neuritída (ON) môže byť ako prvý prejav demyeliniačného ochorenia typu sclerosis multiplex (SM). Rôzne štúdie odha-dujú, že v prípade výskytu izolovanej ON sa vyvinie SM u 25-35% pacientov. Štúdia Optic Nerve Treatment Trial (ONTT) vykazuje, že pacienti s prvou ON bez prítomnosti poškodenia mozgu majú 25% riziko vývoja SM v priebehu 15 rokov. Pri prítomnosti jednej alebo viacerých lézií v centrál-nom nervovom systéme (CNS) je riziko vývoja SM u pacienta v priebehu 15 rokov až 72%!. Typickým znakom ON je náhly pokles zrakovej ostrosti, rozmazanie obrazu, porucha farbocitu (najčastejšie pre spektrum z oblasti červenej farby – preto sa vyšetroval v minulosti tzv. farebný pe-rimeter, kde sa cielene hľadalo zúženie zorného poľa predovšetkým v temporálnych – vonkajších poliach pre červenú farbu), bolesti za očným bulbom. Rýchlosť poškodenia zrakového nervu je rádovo v hodinách, kým reštitúcia, úprava trvá týždne! Často rsp. vo väčšine prípadov sa ostrosť zraku upraví, niekedy však pretrváva pocit rozmazaného či neostrého videnia, zmena vnímania farieb v farebnom spektre. Na očnom pozadí sa tieto zmeny môžu prejaviť nablednutím (dekolorácia) terča zrakového nervu ( čo je známka pozápalovej atrofie zrakového nervu) a zúženie v temporálnych kvadrantoch perimetra. Zrakovú informáciu prenášajú zo sietnice do mozgu axóny, ktoré až po terč zrakového nervu na sietnici, nie sú myelinizované, myelín získavajú prakticky až za výstupom z očnej gule. Preto de-myelinzácia zrakového nervu môže byť až retrobulbárne, za očnou guľou. Po poškodení zrakového nervu vzniká retrográdna degenerácia gangliových buniek a tiež nervových vlákien sietnice (RNFL) Hrúbka nervových vlákien sietnice môže byť ovplyvňovaná vekom, rasou, ale aj u krátkozrakos-ti, glaukome, Parkinsonovej chorobe či Alzheimerovej chorobe. Rozdiely hrúbky RNFL pri porov-návaní medzi mužmi a ženami sa nenašli. Hrúbku RNLF môžeme presne merať a kvantifikovať pomocou tzv. optickej koherentnej tomo-grafie (Optical Coherence Tomography). Je to neinvazívna metodika, ktorá využíva optickú reflek-tivitu – nízkokoherenčnú interferometriu, ktorá meria vzdialenosti rôznych štruktúr vo vnútri tka-nív. Pri OCT vyšetrení zobrazíme jednotlivé vrstvy sietnice. Veľkou výhodou tejto metodiky je to, že zaznamenáva redukciu RNFL už v subklinických štádiách ochorení, t.j. v dobe, keď pacient je ešte „zdravý“. Práce, ktoré sa venujú OCT, totiž poukazujú na možnosť využitia tejto metodiky pri detekcii degeneračných procesov v CNS, SM nevynímajúc, ešte v počiatočných štádiách ochorenia pacienta. Pacienti s klinicky izolovaným syndrómom (CIS) a ON boli vyšetrovaní OCT a zistil sa výz-namný pokles celkovej hrúbky RNFL na oku s ON, pričom zdravé oko významný rozdiel oproti kontrolám nepreukázal. Pri porovnávaní zdravého a postihnutého oka bol opäť zistený významný rozdiel hrúbke RNFL v temporálnych kvadrantoch (v neprospech chorého oka.) U pacientov s diagnostikovanou SM bez manifestnej ON bol zaznamenaný významný rozdiel oproti kontrolnej skupine v celkovej priemernej hrúbke RNFL zdravých osôb v neprospech pacien-tov s SM... U pacientov s SM a po ON sa namerala podľa očakávania nižšia priemerná hrúbka RNFL v po-rovnaní s kontrolami u zdravých osôb. Dôležitý zistený poznatok je, že aj na oku, ktoré nemalo ON, bola preukázaná významne nižšia priemerná hrúbka RNFL oproti kontrolnej skupine zdravých ľudí. U pacientov s SM a obojstrannou ON, pri klinicky definitívnej SM, boli oproti kontrolnej skupi-ne zdravých osôb preukázané štatisticky významné rozdiely celkového priemeru RFNL. Optická koherentná tomografia je relatívne mladá vyšetrovacia technika. Je rýchla, neinvazívna, lacná (podstatne lacnejšia ako MRI vyšetrenie) a ľahko dostupná ( tam kde prístroj majú). Táto me-tóda dokáže presne merať hrúbku RNLF. Má význam pri hodnotení stavu pacienta, pri možnej de-generácii CNS u pacienta s SM. Ponúka možnosti sledovania nielen progresie neurologického o-chorenia, ale dáva aj možnosť sledovania prípadného neuroprotektívneho vplyvu liečby na neuro-logické ochorenia, SM nevynímajúc. Vyšetrenia klasického, farebného či CT perimetra (s neurologickým programom), ktoré sa bežne vyšetrujú v našich NsP, korelujú s OCT vyšetrením. Napriek tomu, OCT vyšetrenie je „jemnejšie“, s presnou možnosťou sledovania priebehu ochorenia. Môže odhaliť i subklinické, teda klinicky nemé, lézie v CNS a na základe tohto odhadnúť prognózu priebehu ochorenia. Zrejme budeme na základe OCT vyšetrenia sledovať i neuroprotektívny vplyv liečby na SM. Na to však potrebujeme vyšetriť množstvo pacientov s SM a venovať sa im dostatočne dlhý čas. MUDr Branislav Brežný