Optická koherentná tomografia (OCT)
Optická koherentná tomografia (OCT) Optická neuritída, retrobulbárna neuritída (ON), je poškodenie zrakového nervu, ktoré sa ako prvý príznak pri SM vyskytuje zhruba v 15-30% pacientov a v priebehu ochorenia sa vyskytuje kli-nicky až u 50% pacientov. Pri vyšetreniach zrakového nervu po smrti pacienta s SM nachádzame ON u 94-99% pacientov! Tiež evokované zrakové potenciály (VEPy), ktoré až donedávna boli jedinou vyšetrovacou metódou poskytujúc informácie o integrite zrakovej dráhy, odhaľovali jej subklinické (infraklinic-ké, klinicky nie manifestované ) postihnutie až v 70-80% pacientov. Prvé literárne správy o použití OCT sú z roku 1999. Od vtedy sa táto metóda stala bežnou súčas-ťou vyšetrenia pacienta s SM. Zatiaľ však v širokej SM pacientskej pospolitosti je relatívne málo vedomostí o možnosti vyšetrenia zrakového nervu touto metódou. Bol som oslovený členmi nášho klubu, aby som sa venoval tejto problematike aj na pôde nášho časopisu Nádej. OCT je rýchla, dobre reprodukovateľná zobrazovacia metóda, nezaťažujúca pacienta. Je veľmi presná. Niektorí autori jej presnosť porovnávajú s mikroskopickým vyšetrením histologických preparátov. OCT využíva svetelný lúč v oblasti infračerveného spektra. Prienik svetla do tkaniva závisí na jeho vlnovej dĺžke. Vyslaný laserový lúč je rozdelený na dva pramene. Jeden je vyslaný proti siet-nici a odrazené svetlo je zachytené senzorom. Druhý je referenčný a poznáme jeho vzdialenosť, ktorú za rovnaký čas prejde. Podľa rozdielu medzi dráhami, ktoré svetlo prejde, dochádza k fázové-mu posunu odrazených lúčov. Novšie prístroje vedia zachytiť až 50 000 skenov za sekundu. Tým je daná minimalizácia artefaktov pri pohybe oka. Ako každé vyšetrenie i OTC je limitované. Meranie môže byť skrestené vekom pacienta, refrak-čnou chybou či dĺžkou očnej gule. Sú to najmä nepriehľadnosť optických médií, cez ktoré lúč svetla prejde ( pokročilý šedý zákal, zákal sklovca ), neschopnosť pacienta sledovať fixačný bod ( závažné poškodenie žltej škvrny, kde je najviac nervových zakončení a súčasne je to miesto najostrejšieho videnia), alebo neovládateľné mimovôľové pohyby oka. Pomocou OCT pacientom s SM meriame hrúbku vrstvy nervových vlákien (RNFL-Retinal Ner-ve Fibre Layer) sietnice. Hrúbka RNFL je graficky znázorňovaná vo forme línie umiestnenej na fa-rebne kódovanom pozadí znázorňujúcim normu pre daný vek a pohlavie. Tiež meriame celkový ob-jem makuly zrakového nervu ( TMV - Total Macular Volume). Trojrozmerný obraz makuly je tvore-ný sériou horizontálnych a vertikálnych rezov. Zahrňuje všetky vrstvy sietnice. TMV parameter dáva nepriamu informáciu o strate predovšetkým gangliových buniek. Rozpoznanie zmien v jednot-livých štruktúrach sietnice je dôležité pre presnejšie pochopenie patogenézy toho-ktorého ochorenia postihujúca sietnicu, prípadne centrálny nervový systém ( niektoré degeneračné ochorenia). Pri popisovaní jednotlivých scanov OTC využívame kvalitatívnu i kvantitatívnu analýzu. Kvali-tatívna analýza posudzuje morfológiu jednotlivých zložiek sietnice. Pre rýchlejšiu orientáciu je ob-raz farebne kódovaný a následne vytvorený dvojrozmerný obraz prierezu tkanív. Kvantitatívna ana-lýza predstavuje meranie hrúbky sietnice a jej jednotlivých vrstiev. Zo série rezov vieme pomocou počítaču zrekonštruovať mapu danej oblasti. Tiež pri tejto analýze na zjednodušenie orientácie pou-žívame farebné kódovanie. Štúdijne práce niektorých autorov poukazujú i na to, že stenčenie vrstvy RNFL vo včasných štá-diách SM, tiež pacientov s primárne či sekundárne progresívnou formou SM nasvedčuje tomu, že sa nejedná len o následok zápalových epizód, ale aj o neurodegeneračný proces. Predná časť zrako-vej dráhy sa tak stáva modelom neurodegenerácie pacientov s SM a môže byť využitá i k testovaniu efektu neuroprotektívnych liečiv. Treba si uvedomiť, že OTC zobrazuje anatomické zmeny na sietnici, nie jej funkčný stav. Preto VEP-y doteraz zostávajú najdôležitejšou vyšetrovaciu metódou pre detekciu klinickej i subklinicky prebiehajúcej ON. Napriek tomu, že metóda OCT je známa v klinickej praxi od 1999 roku (analýza prvých 14. pa-cientov), jednoznačné kritériá, ktoré by definovali jej úlohu v starostlivosti o pacienta s SM, nie sú zatiaľ stanovené. MUDr Branislav Brežný