Quo vadis .....
Motto:Arthur Schopenhauer:
Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím.
Ako dieťa som mal rád vtip, ktorý vám teraz rozpoviem: Stretol sa Tasilo a Aristid. Medzi nimi sa rozprúdila živá a nekonečná debata. Tasilo sa pýta - Kam ideš? Aristid odpovie- Do kina. Čo hrajú? Quo vadis! Čo je to? Kam ideš. Do kina. Čo hrajú? Quo vadis! Čo je to? Kam ideš....
Je to niečo, ako keď si pes naháňa chvost. Niečo, čo stále dokola a nekonečne opakujeme. Niečo, na čo chronicky hľadáme odpovede, ale riešenia stavu sa nedopátrame a odpovede nás neuspokojujú, ba opakovane znepokojujú. A tak v dobe internetu, gúglu, jútubu nasávame informácie bez možnosti reálnej kontroly správnosti a hodnovernosti informácie, ktorú získavame.
Ako sa dívať na to, že aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú nielen schopní ale aj ochotní si osvojiť hoax, hoci na prvý pohľad je zrejmé, že táto informácia je hlúposť. Prečo sú ľudia náchylní hoaxy prijímať s nadšením a obdivom a reálne skutočnosti a skúsenosti- už preverené časom a praxou- s dešpektom? Ako je možné, že pacient zaplatí 100 eur za vyšetrenie biomagnetizmu, za zaslanie energie na diaľku - div nie v priamom televíznom prenose tak ako sa to deje "priamym stykom" s vešticami.... A pritom jasné, vedou potvrdené a klinicky odskúšané liečebné postupy lekárov zatracovať a to len preto, že nie sú populárne? Mnohí sú presvedčení, že je lepšie otravovať rakovinu bylinkami a zariekavaním. A keď to nezaberie, tak až potom sa rozhodnú vyhľadať lekára. Spravidla sa to deje v konečnom štádiu ochorenia, keď už lekár nevie pomôcť. Potom sa vypisujú sťažnosti na zanedbanú zdravotnú starostlivosť, obviňujú sa lekári i sestry, zdravotný systém . Len nie sám seba, veď tí druhí sú za všetko zodpovední. Ja nič, ja muzikant!
Sme v období zdolania druhej vlny pandémie ochorenia COVID-19. Liečime si malé i veľké boľačky. Či už po prekonanom kovid ochorení, pri komplikáciách po očkovaní, alebo pri čakaní na plánované operácie a liečenia chronických, v tomto čase zanedbaných, ochorení. Pýtame sa, ako ďalej, čo sa bude diať? Ako to bude vyzerať v spoločnosti za mesiac, za dva, za pol roka?
Na jednej strane nemám sklenenú guľu, z ktorej sa dá veštiť. Na druhej strane mám skúsenosti z minulosti. Tie poukazujú na to, že v letnom období, ktoré máme pred sebou, je nutnosťou regenerácia telesných i duševných síl. Ak je možné, treba chodiť do prírody a nabrať stratenú kondíciu. Treba sa oddávať príjemným aktivitám, resocializovať seba a rodinu. Z tohto hľadiska sa budú zdať vhodné pobyty pri mori na slnku a tiež je vhodné, aby tí, čo majú vypísaný kúpeľný poukaz ho aj využili, najvhodnejšie v letnom, prípadne skorom jesennom období.
Teda: Quo vadis? Kam idešˇ, kam kráčaš, kam speješ človeče? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá. Idem cielene za svojim zdravím, za zdravím svojej rodiny, svojich blízkych. V tomto je potrebné riadiť sa zdravým rozumom. Pri tomto snažení vám držím všetky štyri palce.
Prajem Vám príjemné prežitie letného obdobia.
Váš Branislav Brežný