Ryby, ryby, rybičky…
Minuloročné posedenie pri rybníkoch v Považskej Teplej vrylo nezmazateľnú stopu do chuťovej pamäti našich členov klubu. Už pri zostavovaní plánu práce klubu nástojili, aby bola zapracovaná víkendová rekondičná akcia s varením halászlé. Tak ako vlani, i tohto roku sme ustálili termín na mesiac júl, konkrétne na 16-tého. Avšak búrkové počasie s dlhodobým pršaním nás odradilo od pobytu v prírode. Ešte šťastie, že za týždeň, 23. júla, bol voľný termín a tak sme sa stretli a boli hosťami v kráľovstve rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, na rybníkoch v Považskej Teplej. Deň bol ako vymaľovaný z katalógu cestovnej kancelárie. Nádherný slnečný deň s miernym vánkom a prijateľnou teplotou 28- 30 st.C nás sprevádzal počas celého pobytu.
Pitný režim sme začali liečivou ohnivou vodou, citrusovým fernetom. Veď sa patrí ošetriť žalúdok a pripraviť ho na trávenie! Hneď za ním nasledoval veľký krajec čerstvého chleba s bravčovou masťou a cibuľou. Neviem, či som niekedy videl rýchlejšie miznúť „jedzu“ ako na tomto mieste. Boli to aj spomienky na detstvo, kedy nám mamy pripravovali takéto dobroty. Akosi sa takéto rýchle občerstvenie stratilo z nášho jedálneho lístka. Dievčatá, čo doniesli zákusky, boli prekvapené, že ich výtvory nešli na odbyt. Medzitým som vysmažil kúsky kapríka. Boli osolené a obalené v múke. Tieto sa dávali do každého taniera a prelievali rybou polievkou. Ako základ halászlé bola na výpeku z vysmážaného kapra upražená cibuľka, pridaná paprika a rajčiny, bobkový list, nové korenie, čierne korenie, mletá červená paprika.
Deň dopredu som v tlakovom hrnci rozvaril „biele ryby“ ( pleskáče, podustvy) a asi po 10-tich minútach som rybky odstavil a vybral hlavné kosti ( chrbticu, rebrá). Následne som ich varil ešte pol hodinu. Malé kostičky sa rozvalili a tak nám nehrozilo, že by sa kostička zapichla v hrdle. Keď bola zelenina uvarená, pridal som rozvarené rybky, čím sa polievka zahustila. Dochutil som ešte hovädzím bujónom. Kto chcel, mohol si pridať trocha štipľavej čili omáčky. Halászlé sme zajedali chlebíkom. Chutilo veľmi a boli sme takí plní, že grilovanie morskej šťuky sme museli odložiť na neskoršie popoludňajšie hodiny. Po obede sme boli občerstvení nanukom, ktorí priniesli rodičia nášho Daniela Kimličku a za ktoré patrí naše veľké ďakujem. Dojedali sme zákusky, dopíjali tekutiny, veď ryba musí plávať. Prežili sme krásny deň a je na čo spomínať. Rozchádzali sme sa až po 16- tej hodine a to preto, lebo bolo treba na vlaky ísť! Chcem poďakovať všetkým účastníkom stretnutia ( bolo nás 26 členov klubu) nielen za účasť ale aj za aktívny prístup a spríjemnenie tejto „víkendovky“. Osobitne by som chcel poďakovať Slovenskému rybárskemu zväzu v Považskej Bystrici a jeho hospodárovi pánovi Štefanovi Chudému, ktorí nám umožnili toto stretnutie na ich pôde.
MUDr Branislav Brežný