STARKINE ZÁZVORNÍKY
Držím v ruke zázvorník, čerstvo vytiahnutý z rúry, ešte taký teplý, že by mi jazyk popálil. Pri otvorení rúry z nej vyšla neopakovateľná vôňa a ústa naplnili sliny tešiace sa na dávku dobroty. Klasický hrebeňovitý tvar zázvorníka ešte viac vo mne umocňoval spomienky na detstvo a na mladosť. Vždy, keď ho mám v rukách, spomienky mi zaletia ďaleko, pred očami sa mi objavia moji blízki, ktorí už nie sú medzi nami.
Vieš, Braňo, sú to zázvorníky, i keď po slovensky sú to ďumbierovníky, hovorila moja krstná mama. Narodila sa v Tisovci a ku slovenčine mala vrúcny vzťah. Napriek tomu tieto fantastické zákusky volala zázvorníkmi, čo je čechizmus. V čase spoločného štátu sa často na Slovensku používali popri slovenských pomenovaniach aj české názvy.
Ďumbier alebo po česky zázvor je čerstvý alebo sušený podzemok ďumbiera lekárskeho. Používa sa už viac ako 3 000 rokov v ázijskej a menej v stredomorskej kuchyni ako korenina, a to na dochucovanie jedál, na prípravu čajov alebo piva. Chuť ďumbiera je veľmi výrazná, aromatická a sladko pikantná, niekedy až pálivá a štipľavá. Usadí sa na špičke jazyka a jeho chuť cítime dlhšie aj v dychu. Ďumbier ako liečivo pôsobí na celý organizmus. Podporuje trá- venie a zvyšuje produkciu slín a žalúdočnej šťavy, stimuluje srdcovú činnosť a mierne znižuje krvný tlak a hladinu cholesterolu. Používa sa ako prevencia proti chrípke a na povzbudenie imunity. Ďumbier obsahuje rôzne druhy vitamínov (A, B1, B2, B6, C a E), rovnako ako draslík, horčík, sodík, fosfor, vápnik, železo a pod. Všetky tieto látky totiž majú priaznivé účinky na ľudský organizmus. Obsahuje ich v menšom množstve než tradičná zelenina, ktorá je súčas- ťou nášho jedálnička. A veru sa nedá povedať, že by ďumbier bol dennodennou potravinou na našom jedálnom lístku. Skôr si zachoval výnimočnosť a sviatočnosť. Aj preto sa stal "faj- novým" korením jedál sviatočných či jedál s nádychom Orientu.
Starká, mama krstnej mamy, pekávala zázvorníky na sviatočné chvíle, najmä pred Via- nocami a Veľkou nocou. Vtedy dom rozvoniaval všakovými vôňami. Avšak hneď sme vedeli, kedy sa piekli zázvorníky. Po upečení a vychladnutí ich starká nasypala do väčšieho látkové- ho mešca od múky a v špajzke ho zavesila na háčik, ktorý jej tam zahlobil starký. Všetko tam malo svoje miesto. Aj po tme sa dalo vrecko nájsť a uchmatnúť si niekoľko kúskov do ruky.
Len čo chytím do ruky zázvorník, objavujú sa mi vône z mladosti, spomienky na detstvo a mladosť. Pred očami mám svojich blízkych a v duchu spomínam, čo sme spolu zažili. Jed- noducho nostalgia. Ale aj tá patrí k sviatkom. Občas sú o niečo tvrdšie, najmä keď objavíme dobre skrytú várku. Taký treba len opatrne hrýzť, lebo zuby máme len jedny. Preto ho často namáčam do pohára s bielym suchým vínkom, niekedy do čiernej kávy.
Aj ja mám už svoju rodinu. A aby aj moje deti a vnúčatá mali na čo spomínať, snažili sme sa im vytvoriť spomienky na niečo menej zvyčajné, na to, čo sa vyskytuje pri zvláštnych uda- lostiach, sviatkoch. A aj preto moja pani nám na sviatky pečie zázvorníky podľa rodinného receptu našej starkej. A že sa to podarilo svedčí i fakt, že sa deťúrence pýtajú: "Babi!, už sú zázvorníky upečené?‟ Uznanlivo ich chrumkajú a hodnotia, ktoré boli tie lepšie. Tieto, či tie minulé?
Ako na spomienky:
Potrebujeme: 6 vajec, 50 dkg. práškového cukru, 80 dkg. hladkej múky, 1 a pol balíčka ďum- biera, 2 polievkové lyžice oleja, kávová lyžička salajky.
Z bielok vyšľaháme sneh a vmiešame cukor. Potom pridáme žĺtka, olej a ďumbier. Zľahka premiešame a postupne za stáleho miešania prisýpame preosiatu múku. Cesto treba dobre rozmiešať, aby na jednom mieste nebolo viac ďumbiera.
Cesto rozvaľkáme na 3⁄4 cm hrúbku, prípadne i menej a vykrajujeme zázvorníky. Podľa tradí- cie majú hrebeňový tvar so zubami na každú stranu, tri alebo štyri, je to závislé od formičky. V originálnom recepte sa píše, že vykrájané zázvorníky necháme 12 hodín odpočívať na doske v teplom a suchom mieste. Moja pani ich dáva na plech vystlaný papierom na pečenie.
Plech so zázvorníkmi vložíme do vyhriatej rúry na 150 stupňov a po 5 minútach pečenia tep- lotu o niečo znížime. Pečieme 25 až 40 minút. Dĺžka pečenia závisí od rúry, každá gazdinka si tú svoju pozná. V našej rúre im stačí poležať 20 minút. Celá dávka má výdatnosť štyri ťap- še. Pretože ich pečieme častejšie, stačí nám piecť z polovičnej dávky a tak ich máme poruke vždy čerstvé.
Prajem vám dobrú chuť. Stačí raz okoštovať a podľahnete ich kúzlu.
Váš Branislav Brežný