Treba sa báť koronarovírusov ?
Povieme si najskôr, čo je to víus. Je častica pozostávajúca z nukleovej kyseliny vloženej do bielkovinovej schránky infikujúca živé bunky v biologických organizmoch. Vírusy zaraďujeme medzi nebunkové organizmy (Subcelullata). Vírusy sú obligátne vnútrobunkové parazity. Môžu sa reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný aparát, ktorý by vytváral bielkovny. Zdravé ľudské telo reaguje na vírusy produkciou antivírusových proteínov ( interferónov ), ktoré zabraňujú prechodu infekcie na susedné bunky. Do buniek sa dostanú v priebehu pár sekúnd. Sú náchylné na mutácie, zmeny svojej antigénnej štruktúry, niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si na ne permanentnú odolnosť ( napr. HIV ). Niektoré vírusy sa dokážu do ľudskej DNA pevne zabudovať a sú dokonca dedičné.
Koronavírusy poznáme asi od 1960 roku a nespôsoboval doteraz žiadne problémy. Ale po 40 rokoch sa objavil SARS. Zaujímavé na ňom je, že spôsobil epidémiu od decembra do leta. Nerskôr sa objavil MERS, oba vírusy pochádzali od infikovaných zvierat, infikovali najmä hydinu, prasatá a psov. Súčasný koronarovírus sa zrejme preniesol z netopierov, dokonca sa uvažovalo o hadoch, ktorými sa netopriere živia. Avšak genetické sekvencie vírusu od siedmich pacientov boli na 96 percent totožné s koronavírusom netopierov. SARS podľa presvedčenia odborníkov takisto pochádzal z netopierov, hoci preskočil na cibetky (malé šelmy) a potom sa ním nakazili ľudia - v rokoch 2002 - 2003 vznikla celosvetová epidémia. Aj keď majú vedci podozrenie, že najnovšia vírusová epidémia v Číne sa začala na trhovisku s morskými živočíchmi vo Wu-chane, kde sú na predaj aj divé zvieratá a sú v kontakte s ľuďmi, konkrétny zvierací zdroj vírusu ešte neurčili. Dokonca sa objavila konšpirácia, že vírus je umelý a vznkol vo virologických laboratóriach vo Wu-Chane.
Koronavírusy obsahujú podobnú RNA ako chrípkový vírus. V novom type koronavírusu,od vypuknutia epidémie v Číne, došlo približne k 150 zmenám v jeho genome. Vírus sa podľa vedcov rozdelil na dva podtypy L (70% ) a S ( 30% ), ktoré sú agresívne. Podtyp L bol častejší v raných štádiách vypuknutia epidémie vo Wu-chane, ale jeho frekvencia sa znížila na začiatku januára. Ľudský zásah vyvolal silný selektívny tlak na podtyp L, ktorý môže byť agresívnejší a šíri sa rýchlejšie. Na druhej strane je pravdepodobné, že sa v dôsledku slabšieho selektívneho tlaku zvýšila porovnávacia prevalencia podtypu S, ktorý je evolučne starší a menej agresívny. Zrejme podtyp S je s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodnou verziou SARS-CoV-2.
Vírusy chrípky napadnú u človeka predovšetkým horné dýchacie cesty. Víusy nákazy SARS ( Severe Acute Respiratory Syndrome) a MERS ( Middle East Respiratory Syndrome ) a nákazy koronavírusom SARS-COV-2 ( Severe Acute Respiratory Syndrome COronaVirus - 2 ) sa dostávajú do dolných dýchacích ciest a pľúc. Tu vytvárajúpredovšetkým závažný zápal pľúc. Infekcia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín, MERS vykazuje úmrtnosť je 30 - 40%. Uvádza sa, že infikoval 2442 ľudí, usmrtil 842 pacientov.
COVID-19 ( COronaVIrus Disease - 19 ) ochorenie je prenosné z človeka na človeka. Prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou, vyskytuje sa ale aj hnačka, nevoľnosť a ďalšie problémy s tráviacou sústavou. Symptómy pripomínajúce prechladnutie alebo chrípku sa však objavujú až v neskorých štádiách ochorenia, na začiatku môže ísť o atypický vývoj pneumónie. Človek je infekčný už v prvých dňoch ochorenia, ešte pred prepuknutím klinických príznakov. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález zápalu pľúc. Opakovane sa zistila atypická pneumónia ako prvý príznak ochorenia. Dokonca sa zistili klinicky nemé priebehy ochorenia s pozitívnymi testami. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť lenpomocou laboratórneho vyšetrenia. Odhad úmrtnosti je 2-5%. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou ( rodinní príslušníci, zdravotníci ) a u imunodeficientných pacientov. Úmrtnosť detí a mladých ľudí je prakticky nulová.
Cielená ličba ochorenia nejestvuje. Je teda možná len symptomatická ( príznaková ) liečba, účinnosť liečby známymi antivirotikami nie je doložená. Dobré výsledky sa dosiahli podávaním krvnej plazmy získanej od pacientov, ktorí prekonali túto infekciu a majú proti nej protilátky. Účinné vakcíny proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozícii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov.
V tejto dobe sú najdôležitejšie preventívne opatrenia a to najmä u rizikových skupín. Dôležitá je osobná hygiena, čo najčastejšie umývanie rúk s mydlom a následne použiť dezinfekčný prostriedok. Nezdržiavať sa v uzavretých miestnostiach, kde je väčšie množstvo ľudí. Od kýchajúceho alebo kašľajúceho človeka treba byť vzdialený aspoň jeden meter. Je vhodné používať jednorazové vreckovky a utierky. Tiež je vhodné zvýšiť prísun vitamínov na zlepšenie pasívnej imunity organizmu. V čase epidémie alebo zvýšeného výskytu ochorenia je potrebné obmedziť cestovanie. Chorého a aj jeho rodinu je treba izolovať od zdravej populácie ( karanténne opatrenia, inkubačná doba je stanovená na 2-14 dní ). Tie sa osvedčili u mnohých infekčných ochoreniach.
V súčasnosti, napriek relatívne krátkemu výskytu ochorenia, nie je dôvod na paniku. Infekcie koronarovírusom nateraz majú chrakter izolovanej, ohniskovej infekcie. Nedisciplinovanosťou a možno aj nevedomosťou ľudí dochádza k rozširovaniu ochorenia v celosvetovej populácii. Predpokladáme, že ochorenie sa v lete stratí, tak ako SARS. Len čas ukáže, akou výzvou pre ľudí bude infekcia týmto koronarovírusom.
MUDr Branislav Brežný