Tvorivé dielne a domáca úloha pre členov klubu v Považskej Bystrici
Najťažšie zo všetkých nových vecí, ktoré by sme chceli v klube realizovať, je dostať nápad. Nápad, ktorý by vedel zaujať podstatnú časť našich ľudí. Určite by sme sa chceli aj vrátiť k činnostiam, ktoré nás v minulosti oslovili, ale ešte sme toho veľa neurobili, takže bažíme po nových nápadoch. A tie nás môžu osloviť nenápadne, skryto, tak povediac - nechtiac.
Moja dcéra ešte minulý rok rozprávala o šikovných žienkach, ktoré sa v Banskej Bystrici venujú ručným prácam. Jej svokra sa venuje paličkovaniu, iné zas háčkujú či štrikujú. A tak nám predstavila nový druh vlny. Táto vlna je síce v "pradene" ale nie je to jednoduché vlákno, ale sú na ňom oká. Tie je potrebné prevliekať jedno cez druhé a tak vznikne "pletenina".
Myšlienkou bola rehabilitácia babky Milky, našej klubistky, ktorá prekonala cievnu mozgovú príhodu s postihom ľavej poloviny tela. Stala sa ležiacou. Bolo treba navrátiť jej hybnosť aspoň na úroveň sebaobsluhy. Lámali sme si hlavu, ako jej pomôcť s rehabilitáciou. Bežné cviky sú však na hrubú motoriku. Na jemné, a najmä na koordinované pohyby s druhou stranou tela, nemáme vypracované metodiky, ktoré by, tak povediac, chytili za srdce. A tak prišla naša dcéra s myšlienkou rozvíjať tie činnosti, ktoré mala rada ešte zamlada. Veď všetky vnúčatá ošatila či už ušitými šatočkami, vymýšľala záplaty na kolená, štopkala diery na ponožkách, štrikovala papučky, čiapočky i svetríky. Nebolo dňa, kedy by nemala v rukách ihlu alebo štriknádle.
Avšak cievna príhoda všetky jej aktivity zmrazila. Ruky ostali nešikovné, slabé, viazla koordinácia pohybov rúk. A tak sa objavila myšlienka použitia tejto novej metódy pletenia z vlny s očkami. Výhodou je, že nie je potrebné držať ruky pred sebou a súčasne šermovať s ihlami. Vlna môže byť položená nielen na stole, ale aj na kolenách, hoc i v sede v posteli. Práca s touto vlnou je veľmi jednoduchá, technika sa dá naučiť za pár minút. Dôležité je aj to, že sa dajú urobiť rôzne tvary ako sú šále, roláčiky na krk, prikrývky ale aj svetre....kto čo chce. A keď som videl, ako ju to zaujalo a najmä výsledok jej snaženia, uvedomil som si, že je to príležitosť aj pre našich členov klubu. Ukázať sa na tvorivých dielňach, urobiť niečo pre seba alebo urobiť radosť svojim výrobkom blízkemu človeku. Babka Milka spracovala do Vianoc tucet kĺb tejto vlny a získala obratnosť na oboch rukách. A to považujem za veľký úspech tejto "mikrorehabilitácie". Samozrejme je dôležitá i motivácia a druhotný zisk - pekný výrobok. Svojimi výrobkami obdarovala na Vianoce najmä pravnúčatá.
A tak sa devätnásť z nás stalo hosťami u našich priateľov z cirkvi adventistov siedmeho dňa ( CASD). V stredu, 12. februára, sme v priestoroch ich klubovne rozložili svoj "stan". Dvadsať rôznofarebných kĺb vlny sa ocitlo na veľkom stole, každý si mohol vybrať tú svoju farbu. A už ostalo na každom z nás rozhodnúť sa, čo bude tvoriť z vlny. Inštruktorkou bola Ľubka Brežná, ukazovala každému "ako na to". Aj v mobile, na You tube ( Pletenie bez ihlíc ), je návod ako na to a aj ten sa využíval. Predsa len, niektorí s vlnou pracovali po prvý raz. A bolo to pre nich veľmi príjemné prekvapenie, že aj im pod rukami vzniká niečo nové na čo sa dá pozerať.
Okrem tejto "roboty" sa klábosilo na rôznu tému, plánovali sa rekondičné pobyty, na ktoré sa mohli prihlásiť, plánovala sa aj činnosť klubu na tento rok. Na spríjemnenie týchto chvíľ bolo
pripravené občerstvenie - obložené chlebíky, na ochutnanie čerstvé kozie syry od výrobcu z Rajca, zákusky, keksíky a keďže vo víne je pravda, minuli sa ho dva litre.
Aj keď nám práca išla od ruky, nestihli sme spracovať celé klbko vlny, takže sme dostali domácu úlohu: na budúcu schôdzku klubu predstaviť svoj výrobok. A je tu ešte jedna výhoda tejto vlny - úplet sa dá párať (!) a robiť viacero výrobkov, až kým neurobíme ten "pravý". Môžeme skúšať kým sa vlna nezoderie, nerozpadne. Takže rehabilitácia jedným klbkom vlny môže byť, obrazne povedané, donekonečna.
Tieto tvorivé dielne mali výbornú atmosféru. Ukázalo sa, že je možné skĺbiť príjemné s užitočným. Že je možné s minimálnou námahou naučiť sa niečo nové. Že rehabilitácia nie je len odkrútiť si procedúru na FRO, že rehabilitácia môže aj tešiť. Vďaka za krásny zážitok patrí všetkým prítomným ale najmä pani Eliške y Bielikovej, ktorá sa organizačne zaslúžila o jeho realizáciu.
MUDr Branislav Brežný