V Trnave na káve.

Už začiatkom roka sme si naplánovali výlet do Trnavy. Zvažovali sme rôzne možnosti a nako-niec zvíťazila osvedčená taktika. „Nalodiť - či navagónovať - sa“ na rýchlik a už sa to juchalo na juh! Ráno v Považskej Bystrici to vyzeralo na dážď. Napriek tomu sme si povedali, že ideme a prinajhoršom počkáme na prvý spoj späť…… V Trnave nás čakalo príjemné teplé slnečné neskoré ráno. Po povinnej momentke pred stanicou sme sa pobrali na pešiu zónu. A bolo čo pozerať, veď pešia zóna so svojou architektúrou, kostolmi a vôbec celkovou atmosférou nás hneď očarila. Nemali sme mapu mesta, orientovali sme sa vežami kostolov. Žiaľ, väčšina, do ktorých sme chceli ísť, bola zatvorená. Napriek tomu sa nám podarilo prehovoriť jedného kňaza, jezuitu, ktorý rnás „vpašoval“ do jedného kostola a podal nám o ňom výklad a oboznámil nás s víziou prestavby pútnického miesta- Turzovky

Osobitným zážitkom bola návšteva katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Táto prekrásna rannobaroková stavba z prvej tretiny sedemnásteho storočia. Priam skvostom je hlavný drevený oltár z r. 1640. Jeho stĺpová architektúra je vysoká 20 m a široká temer 15 metrov. V chráme je množstvo plastík, reliéfov, obrazov, sôch… jednoducho, je sa na čo pozerať. Dá sa povedať, že z každého kúta katedrály dýchajú dejiny. Zaujímavým poznatkom je i to, že v krypte okrem kňazov sú pochovaní i štyria členovia rodu Esterháziovcov, ktorí v r. 1652 padli pri Vozokanoch v boji proti Turkom…. Pred katedrálou je socha sv. otca Jána Pavla II., pred ktorou sme zavŕšili „ trnavský fotografický maratón“. Tieto fotografie nám budú pripomínať príjemné chvíle strávené v Trnave. Radi sa tam znova vrátime.