Veľká noc je skutočne veľká
Sviatky Veľkej noci siahajú až do obdobia exodu Židov z Egyptského zajatia. Po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie.
Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré Boh urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.
Kresťanské obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú až do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v roku 1951 a 1969.
V roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o vytvorenie tabuľky slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol "veľkonočný spor" o dátume slávenia Veľkej noci ukončený, pretože sa jedná o pohyblivý sviatok, riadiaci sa lunárnym kalendárom. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom (ktorý sa riadi solárnym cyklom) v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a protestantmi len občas.
Druhý vatikánsky koncil v roku 1963 ohlasuje ochotu stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci. Pápež Pavol VI. navrhol, aby sa od roku 1977 - všetky termíny Veľkej noci časovo zhodovali - navrhoval stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval "závažný pastoračný problém", ktorý treba dlhšiu dobu skúmať. Definitívne "nie" prišlo roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos (tretí, západný cíp polostrova Chalkidiky v Grécku). Naposledy sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade.
Poslednou nedeľou pred veľkonočnými sviatkami sa začína takzvaný Veľký týždeň. V ňom sa kresťania pripravujú na ich najväčšie sviatky - Veľkú noc. Vo štvrtok sa pre nich začína veľkonočné trojdnie: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy, ktorá sa nazýva Missa chrismatis - Omša svätenia olejov- biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Prečo Zelený štvrtok? Ľudový názov pre deň Zelený štvrtok bol prevzatý zo starogermánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova "greinen" - nariekať. (Nemecké grün znamená zelený a fonetickou prešmyčkou z greinen dalo vznik slova zelený v názve Zeleného štvrtka). V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Iné legendy vzniku slova zelený odvodzujú od zelene Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš uchýlil v osudný štvrtok k modlitbám, alebo aj od toho, že starí Židia na sviatky Veľkej noci jedli zelené, rastlinné pokrmy.
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci Zeleného štvrtka.
V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre nás. Ježiš dáva svojim učeníkom chlieb a víno a hovorí: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel: za vás a za všetkých. Ježiš takto ustanovuje novú zmluvu. Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar - svoje telo a krv - ako prameň nového života.
Prvú písomnú správu o ustanovení Eucharistie nachádzame v liste sv. Pavla Korinťanom asi 20 rokov po Kristovej smrti (asi okolo roku 50). Táto správa už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza v evanjeliách.
Cirkev, a zvlášť rímsko-katolícka, je plná symbolov a podobenstiev, ktoré sprevádzajú cirkevný rok, Veľkú noc nevynímajúc. V osudnú noc, keď bol Ježiš zradený, bdel v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám, celkom opustený. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpil smrť na kríži sa odzrkadľuje v tichu zvonov. Preto umĺkne ich jasavý hlas, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov a rapkáčov. Pri ceste Ježiša Krista na Golgotu a pri jeho ukrižovaní starí Židia vytvárali hluk rapkáčmi a udieraním dreva o seba. Ľudovo sa o tomto tichu zvonov hovorí, že "odleteli do Ríma".
V našich krajoch sa drží predveľkonočný pôst 40 dní. Prísnejší je počas Veľkého týždňa. Vo štvrtok sa neodporúčajú mäsité jedlá. Naopak, odporúčané sú jedlá s nádychom zelenej farby, odvíjajúce sa od názvu tohto dňa. V kuchyniach sa vyvárajú jedlá zo špenátu, žihľavy či púpavy a to na rôzne spôsoby. V špenáte by nemal chýbať cesnak a ak je už vyrastený tak predovšetkým listy medvedieho cesnaku. Ten svojimi účinkami očisťuje telo, priaznivo pôsobí na mnohé telesné orgány a je tak v pravom slova života budičom. Nemalo by chýbať na tanieri ani vajíčko ako symbol Veľkej noci a očakávania nového života.
Na deň Zeleného štvrtka sa v niektorých oblastiach Slovenska i Čiech pečú koláče, ktoré sa volajú "judáše". Sú to koláče z kysnutého cesta sladené medom. Podľa ľudovej tradície by sa mali piecť aj zjesť práve na Zelený štvrtok. Verilo sa, že kto zje judáše za svitania, bude sa tešiť pevnému zdraviu. Svojim tvarom by mali pripomínať povraz, na ktorom sa obesil apoštol Judáš, potom, čo zradil Ježiša a tak zapríčinil jeho uväznenie a následne i smrť. Upečené koláče sa potierajú medom, čo symbolizuje plodnosť a hojnosť. Základný tvar je skrútený "šúľanec". Môže byť dlhý i 15 cm. Niekde sa konce tohto "povrazu" zatočia do tvaru "esíčka".
Pálenie Judášových ohňov sa deje až na Bielu soboru, po omši. Za hlaholov zvonov sa pred kostolom pália drevené časti pokazeného nábytku, haraburdy nahromadené za ostatný rok, zbytky dreveného uhlia z kadidiel i zbytky voskov zo sviečok. Oheň tu symbolizuje očistu. A keďže sa ľudia starali o úrodu svojich polí, kládli na polia krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného Judášovho ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom.
Kristus v Getsemanskej záhrade prežíva smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bedlili: Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Je to výzva aj pre nás a aj v tejto dobe. A je jedno, či sme veriaci či nie. V týchto slovách je vyjadrená nádej budúcich vekov. Aj preto Zelený štvrtok nie je len jedným z dní týždňa. Zamyslime sa preto, a nielen na Zelený štvrtok, nad jeho posolstvom a v duchu ostaňme v tichej adorácii s Kristom v Getsemanskej záhrade.
MUDr. Branislav Brežný
P.S. O ďalších dňoch Veľkej noci zas niekedy nabudúce.
Veľkonočné judáše
Recept č.1:
Na cesto potrebujeme: 700 g polohrubej múky, 120 g masla, 200 ml mlieka, 70 g práškového cukru, 2 žĺtka, 30 g čerstvého droždia, 1 balíček vanilínového cukru (alebo struk vanilky), štipku soli. Na potretie koláčov l žĺtok, po upečení med a maslo.
Postup: Z kvasníc a mlieka si urobíme kvások. Cukor, maslo a žĺtky vymiešame do peny, pridáme múku zmiešanú so soľou a vanilínovým cukrom. Následne pridáme kvások a vypracujeme cesto, ktoré necháme vykysnúť na dvojnásobok svojej veľkosti. Hotové cesto je príjemné a nelepivé, dobre sa s ním pracuje, netreba ho podsypávať múkou. Odkrajujeme z neho kúsky, z ktorých robíme šúľanec či hada. Najčastejším tvarom judáša je "esíčko" alebo "slimák". Na papier na pečenie ukladáme už hotové tvary a natierame ich rozšľahaným žĺtkom. Necháme ich chvíľu odpočinúť, podkysnúť. Pečieme ich pri teplote asi 190 °C do ružova. Po upečení koláče natrieme roztopenou zmesou medu a masla.
Recept č.2:
Potrebujeme: 1000 g hladkej múky 00, 500 ml vlažného mlieka, 150 g medu, 250 g masla, 50-60 g čerstvých kvasníc, 4 žĺtky, 1 polievkovú lyžicu kryštálového cukru, 1/3 čajovej lyžičky soli, 2 čajové lyžičky citrónovej kôry alebo kôru z jedného väčšieho citróna. Na posypanie upečených koláčov práškový cukor.
Postup: Z časti mlieka, múky, cukru a kvasníc si pripravíme kvások. Pokiaľ kysne kvások, vymiešame dopenista med so zmäknutým maslom a žĺtkami. Postupne pridávame zvyšnú múku, mlieko a kvások. Nakoniec pridáme postrúhanú citrónovú kôru. Krátko vypracujeme cesto, trošku sa rozteká, ale je to v poriadku. Necháme ho podkysnúť asi 30 minút a premiešame ho, aby sme z neho vytlačili vzduchové bubliny. Z neho odkrajujeme kúsky cesta asi veľkosti tenisovej loptičky. V dlaniach urobíme šúľky s priemerom asi 3 cm a ukladáme ich na plech vystretý papierom na pečenie, kde ich párkrát prekrútime do špirály. Mali by byť od seba vzdialené o niečo viac ako 2 cm. Necháme ich asi 10 minút podkysnúť, pričom judáše ešte zväčšia svoj objem a krútia sa. Pečieme ich 15 - 20 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Po upečení by mali byť tmavozlaté. Ešte teplé ich potrieme medom zriedeným trochou teplej vody. Po vychladnutí ich môžeme posypať práškovým cukrom.