Za hranicami všedných dní
Plánovanie dovolenky, kúpeľného pobytu alebo rekondície si vyžaduje rozhodovanie niekoľko mesiacov dopredu. Spravidla sa takéto rozhodnutie dotýka všetkých členov rodiny. Koncom kalendárneho roka časopis Nádej prinesie plán práce zväzu na budúci rok. A v ňom si každý podľa svojich možností a schopností môže vybrať, kam za hranice všedných dní. I ja som sa rozhodoval, či sa zúčastním niektorého pobytu. Rozhodli za mňa tri zásadné skutočnosti: Ako prvý problém sa ukázal fakt, že sa nám nepodarilo realizovať klubovú rekondíciu v gréckej Paralii. Druhý fakt bol ten, že som mal plánovanú náhradu bedrového zhybu na začiatok mája a rekondičný pobyt v lete by mi pomohol rozhýbať sa. Tretím a zdá sa, že zásadným faktorom v rozhodovaní sa, bol fakt, že na rekondičný pobyt v Chorvátskusa neprihlásil plný počet možných účastníkov. A tak som sa na listine cestujúcichocitol i ja s manželkou a dvoma vnukmi.
Deň "D" s hodinou "H" sa zo dňa na deň približoval a nervozita stúpala, tak povediac, exponenciálnym tempom. V deň odchodu ( 2. augusta ) "reisefieber" - ako hovorievala moja stará mama, si vyberala svoju daň. Opakovane som kontroloval doklady, peniaze, zoznam vecí - či niečo nechýba. Od katastrofy ma zachránili dve tabletky Reasec-u a pár štamperlíkov domácej. Trochu som zneistel na železničnej stanici, keď z autobusu vyskočila mladá štíhla deva a na plný hlas sa spýtala: Kto ide s nami do Talianska? Nakoniec sa ukázalo, že to bol omyl zo strany sprievodkyne a tak sme nastúpili do autobusu. Ten nás začal zbierať už v Žiline, zastavili sme sa ešte v Trnave a v Bratislave sme "nalodili" ostatných pasažierov, ktorí pricestovali vlakom z východného a juhovýchodného Slovenska. A už nám nič nebránilo nabrať smer - vytúžené Chorvátsko, destinácia Zaostrog (Pogaca).
Cesta prebiehala bez rušivých momentov, prestávky sme zvyčajne využívali na hygienu. A ani sme sa nenazdali a po siedmej hodine ráno sme "zbehli" temer 5 km tunelom sv.Iľju na Makarskú riviéru. Bolo už svetlo a my sme mali možnosť sledovať cez okná jednotlivé strediská. Táto časť cesty bola zaujímavá nielen tým, čo sme videli ale aj výkladom našej sprievodkyne. Bolo to o histórii, dejinných súvislostiach, turizme, hospodárstve i ekonomike Chorvátska. Nakoniec sme zastavili pred hotelom Villa Nike (***), kde sme boli ubytovaní, dve rodiny boli ubytované vo vedľajšej budove v apartmánoch Tonči Alač. Obe ubytovania je možné zhliadnuť na YouTube.
Po krátkom vydýchnutí si z cesty sme sa zúčastnili na prehliadke Zaostrogu. Jeho centrum je asi 1 km od hotela. Už počas prehliadky Zaostrogu sme videli množstvo reštaurácií, pizzerií, samoobsluhy, pekárne i predajcov ovocia a zeleniny. Takže, ak by zlyhala kuchyňa, mali sme možnosť nezahynúť od hladu. Dĺžka samotných pláží, prevažne kamienkovo štrkových, je asi 1,5 km. Drvivá väčšina ľudí, ktorých je tu možnosť stretnúť sú dovolenkári. Majitelia hotelov, penziónov a ubytovacích zariadení, či prevádzkovatelia reštaurácií po skončení sezóny odchádzajú do svojich domovov. Mestečko má asi 350 trvalých obyvateľov.
Oblasť Zaostrogu - dolnej Dalmácie - bola v minulosti obývaná Ilýrmi, neskôr Rimanmi. Podľa záznamov z obdobia byzantského cisára Konštantína Porfyrogennetosa bola tu pevnosť Ostrog pod horou Viter, po ktorej bol neskôr Zaostrog pomenovaný. V roku 1463 sa oblasť dostala pod Osmanskú nadvládu, ktorá trvala viac ako 200 rokov. Tiež toto územie patrilo do správy Benátok, čo sa prejavilo najmä na architektúre. Úplný koniec starej horskej dediny ležiacej hneď pod Biokovom ( horský masív vypínajúci sa nad Makarskou riviérou ) spôsobilo zemetrasenie v roku 1962. Ľudia túto poškodenú časť obydlí opustili, oblasť následne spustla. Tesne nad plážami vyrástlo nové, viac-menej turistické mestečko. Preto domy v tejto oblasti vyzerajú novo, avšak už s určitou patinou a vyrastenou faunou.
V centre Zaostrogu máme možnosť vidieť františkánsky kláštor Panny Márie, je tonajdôležitejšia a najznámejšia pamiatka Zaostrogu a celej Makarskej riviéry. Podľa tureckého záznamu z roku 1671 "existuje už od dávnych čias". Tento kláštor založili augustiáni, pustovníci, v 14. storočí a v tej dobe bol jeho komplex jedinými budovami na inak pustom tunajšom pobreží. Augustiáni kláštor opustili v roku 1463 a presídlili sa pred tureckými nájazdmi do bezpečia na ostrovy. Od tej doby sa v kláštore usídlili františkáni. Kláštorný kostol, basilica minor, je zasvätený Nanebovzatiu P. Márie (Velika Gospa). V 17. storočí bol pokladaný za jeden z najkrajších na celom tunajšom pobreží. Kláštor sa stal od polovice 17. storočia dôležitým kultúrnym a osvetovým centrom. Dodnes jeho knižnica uchováva viac ako 20 tisíc zväzkov kníh a písomností. Jedným z najvýznamnejších pamätníkov kultúry vypovedajúci o kultúrnej úrovni kláštora tej doby je kamenný nadpis napísaný v chorvátskom jazyku a písme (bosančice) z r. 1589, ktorý vidíme nad hlavným vchodom do kostola. Kláštor v Zaostrogu bol v tej dobe svätyňou, ktorá bola uznávaným, posvätným mariánskym miestom. Môžeme tu vidieť obrazy jedného z najznámejších novodobých chorvátskych maliarov, Mladena Veža (pochádzajúceho z dalmatínskeho Bristu), ktorý namaľoval obraz Poslednej večere. Tento obraz je zaujímavý i tým, že na ňom je zobrazený pes - Dalmatinec. Psia rasa Dalmatinský pes bola vyšľachtená podstatne neskôr, ako sa konala Posledná večera. Okolo kláštora je botanická záhrada s cca 250 druhmi rastlín.Samotný kláštor poskytuje aj azyl pútnikom na cestách do pútnických miest (napr. do Medžugoria, Vepricu).
Južná časť Makarskej riviéry sa tiež volá Gradacská riviéra, je pomenovaná podľa administratívneho centra Gradac, vzdialeného od Zaostrogu asi 7 km. Vody mora, obmývajúce túto časť Makarskej riviéry, má iné chemické zloženie ako severnejšie uložená Makarska alebo Omiš. Obsahuje podstatne viac minerálov a sýtosť vody týmito minerálmi sa blíži sýtosti vody v Mŕtvom mori v Izraeli. Toto je dané prítokmi vôd z pohoria Biokovo, ktoré rozpúšťajú tento masív. Biokovo je druhé najvyššie pohorie v Chorvátsku a jeho najvyšší vrch, Sveti Jure, dosahuje výšku 1 762 m n.m.a leží priamo nad letoviskom Makarska. A keď hovoríme o vodách v Zaostrogu, nesmiem zabudnúť na prameň vytekajúci blízko nášho hotela. Podľa legendy, má na svedomí zvýšenie libida našich jemnejších polovičiek. Či to platí len u domorodých diev, alebo to platí všeobecne, neviem. Nabudúce môžem dať vedieť.....
Ako som už povedal, Villa Nike nie je postavená v centre, ale ľahko bokom. Je to dvojposchodová budova, i keď s bezbariérovým vstupom, avšak do izieb je možnédostať sa iba po schodisku. Izby sú primerané potrebám, veď do hotela sa chodí viac menej len prespať. Niektoré apartmány sú s dvoma izbami a jedným sociálnym zariadením, čo je výhodou pre viac členné rodiny. Izby orientované smerom k moru majú aj balkóny, z ktorých je nádherný výhľad na more a priľahlé ostrovy. Tie bránia vetrom a búrkam, takže more je v tejto oblasti kľudné a má prakticky konštantnú teplotu.
Pláž sa nachádza pred hotelom. Ak opustíme jeho vchod, pred nami je cca 4m široká cesta a krátke schodisko, ktoré vedie priamo na pláž. Na kraji cesty sú stromy, miestne borovice: Borovica píniová (Pinus pinea) ktorú tiež nazývame "stredomorská borovica", pretože s nachádza iba v oblasti stredomoria. Vytvára solitéry i veľké háje. Stromy vrhajú tieň a ochladzujú prehriaty vzduch. Veď nezriedka sme mali 34 stupňové horúčavy. A v korunách stromov sa občas ozývali cikády, čo najmä večer navodzovalo možnosť romantického prežitia konca dňa.
Pri vstupe do mora je potrebné mať obuv, pretože je tam množstvo ježkov, ktorých pichliače sú ostré a ich bodnutie nepríjemne bolí. Rýchlo sa zalomia a koža sa ich zbaví až za pol roka! Pri vstupe do mora si treba dať pozor na rôzne veľké kamene, ktoré sú však dobre vidieť, pretože voda je krištáľovo čistá. Veľmi rýchlo sa dostaneme do hlbšej vody. Tá nás výrazne nadnáša, takže pri správnom dýchaní sa udržíme nad hladinou vody bez akéhokoľvek pohybu. A keďže pobyt vo vode nebol energeticky náročný, voda bola teplá a kľudná, vytvárali sme si debatné krúžky a nezriedka sme boli vo vode i viac ako hodinu. Výhodou našej pláže bolo i to, že snáď ani nie10% rekreantov bolo z iných zariadení alebo domorodcov. More a pláž boli jednoducho "naše"!
Strava bola typu polpenzie s možnosťou dokúpenia obeda za "ľudovú cenu" - 5Eur. Raňajky boli typu švédskych stolov a každý z nás mal v jedálni určené miesto za stolom. Raňajky boli pestré. Mali sme nachystané tanieriky s rôznymi druhmi salámy, alebo párkami, syrmi, paštétou alebo vajíčkami. K tomu vo voľnom bufete bolo nachystané množstvo zeleniny, müsli, jogurt, džemy, rastlinné maslo, na pitie káva, mlieko, čaj a džúsové nápoje. Ponúkali sa 3-4 druhy chlebíka i s možnosťou si urobiť hrianku.
Obed sa dal po raňajkách objednať, niekedy až z piatich jedál. Nie všetci sa ho zúčastnili. Nie, že by boli hladní, ale zo zvedavosti. Najčastejšie sa varila ryba. Nikdy sa dopredu nevedelo, aká. Pani Vesna, majiteľka hotela, sama bola nakupovať ryby v prístave a kúpila čerstvé ryby z lode. Hovorila, že čo rybári chytia, to navarí. A musím povedať, že ryby veľmi chutili.
Večere sa dali vybrať z dvoch ponúk. Každý večer bola výborná polievka. Na tanieri to boli jedlá európskej kuchyne, výborne pripravené a aj v primeranom množstve. Po večeri bol vždy dezert - koláče, zmrzlina, ovocie, melóny. Po večeri sa mohlo ísť poprechádzať po promenáde alebo na terase hotela stráviť v spoločnosti príjemný večer. Západ slnka nad Hvarom a ožiarená obloha dokresľovala scenériuukladajúcej sa prírody k spánku.
A keď hovorím o príjemne prežitom večere, musím spomenúť zoznamovací večierok - pani Vesna pripravila na švédskych stoloch špeciality dalmatínskej kuchyne. Boli tam šaláty, rôzne druhy syrov, údenín- slaninky, klobásky, salámy. Tiež nechýbalo ovocie a zelenina. Z ovocia ma zaujali najmä vynikajúce datle a sušené figy. Neveril som, aká je to vynikajúca kombinácia s údeninami a syrom! Mali sme možnosť ochutnať i domáce vína. Jednoducho to bol zážitok pre telo i dušu.
Pobyt sa mohol spríjemniť i výletmi. Prevahou v ponuke boli plavby loďou po mori spojené s poznávaním okolia, prevažne poldňové a spojené s kúpaním sa v mori. My sme boli na ostrove Hvar. Vybrali sme si kúpanie v pieskovej zátoke. Na lodi sa podával obed - pečená makrela s chlebom a zaujímavým kapustovým šalátom. Bol ochutený len soľou a olivovým olejom. Pri ceste späť sme sa zastavili na hodinku v mestečku Igrane. Ponúka atmosféru typického dalmatínskeho letoviska. "Novšie" budovy sú postavené v benátskom architektonickom štýle. Sú tu aj staršie stavby, napr. starorománska rotunda, obranná veža proti osmanskej ríši zo 17. storočia, či kostoly a kaplnky. Uličky sú úzke, domy poschodové, takže do uličiek svieti slnko iba na poludnie. Takže pobyt v týchto uličkách je príjemnejší ako na pláži. Obdobne to vyzerá i v ostatných mestečkách, takže Igrane je akýmsi obrazom architektúry Dalmácie.
Okrem výletu loďou bolo možné zúčastniť sa prehliadky nočného Dubrovníka s návratom okolo polnoci. Je to autokarový výlet a bolo treba na cestu k autobusu a späť prekonať viac ako 100 schodov, pri návrate za tmy, takže tento výlet museli viacerí zrušiť. Je možnosť aj splavovať rieku Cetinu na raftoch, ale to tiež vyžaduje fyzickú silu a odvahu. A tú z nás nemal nik.
Majiteľka hotela, pani Vesna, je etnickou Češkou, takže nebol problém sa s ňou dohovoriť. Bola veľmi príjemná, akoby Česi povedali "pohodová". Plnila každé naše prianie, čím pobyt pripomínal návštevu starých známych, aj keď človek tam bol po prvý raz. Pobyt v hoteli má atmosféru rodinného pobytu. Veľmi ma dojala jej starostlivosť o mňa. Mal som problém dostať sa do prístavu. Hneď sa ponúkla a odviezla ma autom do prístavu a keď sme sa vracali, tak prišla pre mňa. Dokonca si zisťovala od kapitána lode, kedy sa loď vráti z výletu a hneď ako sme vystúpili z lode nás čakala v prístave. Ponúkala aj iné služby: ako som hovoril, pri zoznamovacom večierku podávala pani Vesna sušené figy a datle. Tie sa dali u nej objednať, musela ísť pre ne do Makarskej na trh. Ponúkala aj výborný olivový olej z vlastnej produkcie, tiež sa dali u nej kúpiť vína z miestnej produkcie. Len škoda, že nie všetci o tejto jej službe vedeli, lebo lahôdky, ktoré ponúkala skutočne "stáli za hriech" (obžerstvo).
Záverom by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do prípravy tohto nášho letného rekondičného pobytu. Cestovná kancelária zabezpečila bezchybnú dopravu s vynikajúcimi šoférmi a so sprievodkyňou, ktorá sa o nás vzorne starala. Jej sprievodné slovo počas cesty nás obohatilo o množstvo vedomostí o Chorvátsku, Dalmácii i o našej destinácii v Zaostrogu. Tiež chcem poďakovať všetkým, čo sa tejto rekondície zúčastnili, lebo svojou účasťou a pozitívnym prístupom prispeli k zdarnému priebehu rekondície. V neposlednom rade veľké ďakujem patrí aj našej prezidentke zväzu, Jarke Fajnorovej, ktorá bola vedúcou rekondície. Starala sa o nás priam nadštandardne, ako mama, ktorá má starosť o svoje dietky.
Zaostrog a Villa Nike je výbornou destináciou pre rekondičný pobyt našich členov zväzu. Podmienkou je fyzické zvládnutie cesty a bariérovosť hotela. Je len na škodu veci, že sa tejto destinácie nezúčastňuje viac členov zväzu.
MUDr Branislav Brežný